Predstavte si, že bežíte preteky. Vaša pozornosť sa sústreďuje na pohyby tela, silu vašich svalov, silu vašich pľúc a terén pod vašimi nohami. Žijete prítomným okamihom, úplne pohltení aktuálnou činnosťou. Zdá sa, že čas plynie inak. Ste unavení, ale sotva si to všimnete. Toto je príklad stavu flow.
Nejde však len o výsadu športovcov, svoje skúsenosti s flow mal aj Michelangelo Buonarroti, keď maľoval Sixtínsku kaplnku. A vy ste ho už určite tiež niekedy zažili. Do flow sa niekto dostáva ľahšie a často, niekomu to až tak ľahko nejde. Ako tento stav vlastne vzniká a dá sa využiť vo svoj prospech?
Obsah článku
Čo je to flow?
Flow (v preklade „prúdenie“, „tok“) je duševný stav, v ktorom sme plne ponorení do mentálnej alebo fyzickej činnosti. Sú to chvíle úplného sústredenia, keď nevnímame existenciu času ani svoje fyziologické potreby. Každý čin, pohyb a myšlienka automaticky nasledujú jeden po druhom. Je zapojená celá naša bytosť a využívame svoje schopnosti naplno.
Zážitky flow môžeme prežívať pri činnostiach, ktoré nás bavia a v ktorých sme celkom zruční. V stave flow máme jasné ciele, ktoré sú náročné, ale zároveň pre nás stále dosiahnuteľné. Zažívame pocity nadšenia, pokoja a osobnej kontroly nad situáciou a jej výsledkom. Pri flow navyše máme pocit okamžitej spätnej väzby, čo nás motivuje a posúva vpred.
Koncept flow pomenoval a definoval psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý sa snažil porozumieť fenoménu slávnych umelcov plne ponorených do svojho diela. Konkrétne Michelangelo Buonarroti vraj maľoval niekoľko dní v kuse a bol taký zabratý do práce, že ani nevnímal potrebu jedla a spánku, až odpadol od únavy. Keď sa prebral, bol úplne svieži a opäť sa s veľkým nasadením ponoril do svojej práce. Rozsiahlemu výskumu stavu flow sa Csikszentmihalyi venoval predovšetkým v 80. a 90. rokoch 20. storočia spolu so svojimi kolegami v Taliansku.
Čo sa deje v mozgu pri flow?
Jedinečnosť stavu flow vysvetľuje fakt, že sa pri ňom do mozgu vyplavuje 5 chemických látok naraz. Je to serotonín, norepinefrín, dopamín, anandamid a endorfíny. Tieto látky pomáhajú zvýšiť výkon a zároveň sú pre nás koktailom veľmi príjemných pocitov. Vďaka tomu sa cítime mentálne aj fyzicky silnejší a reagujeme s najpresnejším a najvyšším nasadením.
Podľa výskumu sa v stave flow naša výkonnosť zvyšuje až o 500 % a až o 430 % sa zvýši naša kreativita a schopnosť riešenia problémov. Aj keď by sa teda mohlo zdať, že v týchto chvíľach náš mozog pracuje na plné obrátky, opak je pravdou. Pri flow sa totiž časť mozgu vypne. Ide konkrétne o prefrontálny kortex (prefrontal cortex), čo je miesto nášho vnútorného kritika, ktorý nás inak upozorňuje na čas, plánovanie a predovšetkým na našu osobnosť. Tým, že sa vnútorný kritik vypne, naše Ja úplne stratí na dôležitosti a zrazu sa nám všetko zdá ľahké, keďže si, jednoducho povedané, neprekážame. Dostaneme sa teda do podobných stavov, aké ľudia dosahujú prostredníctvom meditácie.
Hlavné prínosy flow
- zvýšenie angažovanosti v danej úlohe
- zlepšenie výkonu aj umeleckej tvorivosti
- život v prítomnom okamihu, tu a teraz
- ústup stresu, obáv a pochybností o sebe
- zlepšenie emočnej regulácie a rast emočnej komplexnosti
- získanie pôžitku a naplnenia z toho, čo robíme
- dosiahnutie pocitu šťastia, spokojnosti a sebarealizácie
- zvýšenie vnútornej motivácie, t. j. robíme veci pre vnútorné odmeny
Ako navodiť stav flow a udržať sa v ňom
Stav flow nemožno vynútiť, ale môžeme si preň nastaviť aspoň ideálne podmienky. Flow nastáva, keď sa zapojíme do činnosti, ktorá je medzi hranicou nudy a úzkosti. To znamená, že úloha nemôže byť taká náročná, aby sme pociťovali úzkosť, ale ani taká ľahká, že sa začneme nudiť. To je veľmi dôležité. Želaný stav môžeme navodiť aj pomocou nasledujúcich tipov:
- Vyberte si niečo, čo vás baví
Ak robíte niečo, čo naozaj nemáte radi, pravdepodobne sa vám flow vyhne. Pracujte preto na niečom, čo vás baví, máte o to záujem a robí vám to radosť. To znamená, že ak chcete ľahko vstúpiť do flow, musíte skutočne veriť tomu, čo robíte. Mať pre to vášeň a vidieť v tom zmysel.
- Stanovte si jasné ciele
Csikszentmihalyi vo svojej knihe vysvetľuje, že flow s najväčšou pravdepodobnosťou nastane, keď jednotlivec stojí pred úlohou, ktorá má jasné ciele vyžadujúce konkrétne reakcie. Príkladom môže byť šachová partia, keď má hráč počas celej súťaže veľmi špecifické ciele a reakcie, čo umožňuje, aby sa jeho pozornosť po celý čas plne sústredila na hru.
- Odstráňte rušivé vplyvy
Ak je vo vašom prostredí viac vecí, ktoré súperia o vašu pozornosť, môže byť ťažšie zažiť stav flow. Pokúste sa preto obmedziť rušivé faktory okolo seba, aby ste sa mohli plne sústrediť na danú úlohu.
- Pridajte prvok výzvy
Stav flow nastáva, keď sú zručnosti človeka plne zapojené do prekonávania výzvy, ktorá je na hranici zvládnuteľnosti. Ak sa výzvy začnú zdať príliš malé, môžeme sa vrátiť do flow tým, že ich zvýšime. Ak sú výzvy príliš veľké, do stavu flow sa dá vrátiť tak, že sa naučíme nové zručnosti. Známy je aj fakt, že čím je väčšie riziko, tým viac sa sústredíme na úlohu. Typickým príkladom sú deadliny, keď študenti zvládnu dopísať veľkú časť diplomovej práce počas jedného týždňa.
💡Tip: Na záver je dobré povedať aj to, že svoje telo môžete stimulovať, aby malo lepšie podmienky dostať sa do stavu flow. Ako na to? Je to individuálne a na každého funguje niečo iné. My môžeme odporučiť dostatok pohybu, prechádzky, studenú sprchu alebo prírodné stimulanty, ako je tento.
Kedy najčastejšie zažívame stav flow?
Veľké množstvo denných činností môže navodzovať príjemné pocity plynutia flow. S najväčšou pravdepodobnosťou však tento stav nedosiahneme pri činnostiach, ako je napr. sledovanie televízie, pretože sa tu nízka zručnosť zhoduje s nízkou výzvou, čo zvyčajne vedie skôr k apatii.
Oblasti, v ktorých ľahko zažívame flow:
- kreatívne činnosti – stav flow sa azda najčastejšie spája s kreativitou. Napríklad spisovateľ môže zažívať pocit, že mu pri písaní slová plynú ľahko a rýchlo. Aj hudobníci, najmä improvizujúci sólisti, môžu pri hre na svoj nástroj zažiť flow. Ďalej sú to činnosti, ako je maľba či kresba, ale napríklad aj práca na projekte, keď pri riešení problémov zapájame svoju kreativitu.
- rozširovanie vedomostí a zručností – ak svoje vedomosti mierne rozšírime nad aktuálnu úroveň nášho vzdelania, môžeme mať pocity flow. Je to možné vďaka tomu, že v týchto prípadoch už máme nejaké vedomosti, na ktorých môžeme stavať, a výzva je pre nás teda jasná a splniteľná.
- šport a fyzická aktivita, uskutočniteľnosť športovej úlohy na tesnej hranici našich schopností tiež navodzuje flow. Športovci pre tento stav používajú označenie „byť v zóne“. Flow pri športe môže tiež pozitívne ovplyvňovať naše pohybové vzorce, pretože lepšia integrácia vedomých a podvedomých reflexných funkcií zlepšuje koordináciu. Mnoho vrcholových športovcov opisuje ľahkosť svojho výkonu pri dosahovaní osobných maxím. Flow sa môže dostaviť pri aktivitách, ako je lyžovanie, tenis, futbal, tanec, beh a pod.
- hazardné a počítačové hry, negatívnou stránkou flow je fakt, že príjemné pocity, ktoré navodzuje, môžu prispievať k závislostiam. Napr. bridž alebo poker spĺňajú všetky podmienky nevyhnutné na dosiahnutie stavu flow: sú náročné a vyžadujú určitú úroveň zručností. Dôležité je preto uvedomiť si, či nám flow viac neberie, ako dáva.
Stav flow má potenciál urobiť náš život intenzívnejším, zmysluplnejším a zábavnejším. Mnohonásobne zvyšuje náš výkon aj kreativitu a stojí za celým radom mimoriadnych športových úspechov aj umeleckých diel. Každá minca má však dve strany a na pocitoch flow si môžeme vytvoriť závislosť. Otázkou týkajúcou sa stavu flow preto nie je len to, ako ho môžeme dosiahnuť, ale aj ako ho môžeme riadiť: používať ho na zlepšenie života, a pritom byť schopní sa ho vzdať, keď je to nutné.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok o mindfulness alebo o tom, ako spoznať intuíciu.
