Sumeri: tajomná civilizácia, ktorej korene siahajú hlboko do minulosti, sa stala základom mnohých aspektov moderného sveta. Ich pôvod a vplyv na vývoj ľudstva sú fascinujúcou témou, ktorá odhaľuje zložitú sieť inovácií, kultúry a spoločenských štruktúr. Táto staroveká civilizácia, ktorá žila na území dnešného južného Iraku, zanechala dedičstvo, ktoré nás ovplyvňuje a inšpiruje dodnes. V tomto článku sa pozrieme na pôvod Sumerov a na neoceniteľný prínos, ktorým obohatili ľudské dejiny.
Pôvod Sumerov
Sumerská civilizácia bola priekopnícka, a to najmä v oblasti písma, urbanizácie, náboženstva a práva. Sumeri žili v krajine, ktorú starí Gréci nazývali Mezopotámiou, zovretej medzi dvoma riekami, Eufratom a Tigrisom. My ju dnes poznáme ako Irak. Keď sem prišli, Mezopotámia nebola prázdnou krajinou. Prekvitala tu tzv. obeidská kultúra nám dnes neznámeho národa, ktorý do tejto krajiny dorazil ešte o tisíc rokov skôr ako Sumeri. Od pôvodného národa sa veľa naučili a následne to pretvorili do svojich vynálezov.
Napriek veľmi častej mylnej predstave o Sumeri ako o jednom celistvom štáte išlo skôr o región s mestskými štátmi, z ktorých každý mal svojho samostatného kráľa. Jedným z nich bol známy Gilgameš.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: Egyptské symboly a ich význam v modernom svete
Sumerské vynálezy
Trvalo im zhruba pol tisícročia, kým svojich učiteľov prekonali a vznikli prvé skutočné mestá. Eridu patrí spolu s Urukom k najstarším mestám sveta. Sumeri ich nezaložili, to pred nimi urobili iní. Sú však zakladateľmi mestského plánovania, niektoré plány sa dokonca zachovali. Mestá vybavili aj vymoženosťami, ako bola kanalizácia a dláždené ulice.
Podporovali obchod a vymysleli sústavu mier a váh založenú na etalónoch, ktoré sa uchovávali v chrámoch. Sumeri boli tiež prví, ktorí zaviedli používanie vozov s kolesami, čo uľahčilo obchod a komunikáciu.
Výrazne zdokonalili poľnohospodárstvo. Sumeri boli majstrami zavlažovania. Vytvorili systémy kanálov a priehrad, ktoré umožňovali účinné zavlažovanie polí, čo zvyšovalo úrodu a umožňovalo udržať husto osídlené mestské štáty. Používali pluh, dokonca vymysleli jeho sejaciu variantu so špeciálnym lievikom plným zrna.
Hviezdy usporiadali do súhvezdí, z ktorých niektoré poznáme v nezmenenej podobe dodnes. V matematike vytvorili prvú číselnú sústavu založenú na šesťdesiatkovom počítaní a deň rozdelili na 24 hodín, hodinu potom na šesťdesiat minút.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: Budhizmus: Čo si z neho môže vziať moderná spoločnosť?
Sumeri a literatúra
Sumeri vyvinuli klinové písmo, jedno z prvých písiem na svete. Používali hlinené tabuľky a hlinené doštičky na zaznamenávanie informácií, obchodných transakcií, náboženských textov a ďalších záznamov.
Vzhľadom na veľmi intenzívnu byrokraciu potrebovali Sumeri vymyslieť, ako overiť, kto vyhotovil dokument alebo overil nejakú dôležitú skutočnosť. Preto začali používať pečatidlá, neskôr pečatné valčeky. Tie mohli používať aj negramotní ľudia. Vynašli aj princíp zabezpečenia listového tajomstva. Popísaná tabuľka sa vysušila, obalila tenkou vrstvou hliny a označila pečatným valčekom. Bez porušenia obalu nemohol nikto tabuľku prečítať.
Civilizácia vynikala v oblasti kultúry, a to v literatúre, hudbe a mnohých ďalších oblastiach (keramika, rečnícke súboje, filozofia). Všetci si určite zo školy pamätáme Epos o Gilgamešovi, najstaršie epické dielo svetovej literatúry. Je to príbeh kráľa Gilgameša, ktorý sa snažil dosiahnuť nesmrteľnosť.
Sumeri sú známi prvými zákonníkmi a súdnymi procesmi na svete. Najstarším známym zákonníkom je Zákonník Ur-nammu, vytvorený na začiatku 3. tisícročia pred n. l. Tieto zákonníky obsahovali pravidlá pre občianske a trestné záležitosti a stanovovali normy správania a tresty za ich porušenie. Drvivá väčšina trestov sa riešila iba pokutou a len niekoľko najzávažnejších činov znamenalo smrť.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: 7 divov nového sveta: Poznáte všetky?
Boli Sumeri naozaj priekopníkmi?
Sumerská ríša údajne dala svetu prvé známe plánované mestá. Obyvatelia ríše posunuli umenie a remeselnú výrobu na novú úroveň. Práve tu sa malo zrodiť aj písmo a s ním nové dejiny.
Moderné objavy však prinášajú nejeden otáznik, niektoré z nich dokonca naznačujú, že spomínaná teória nemusí byť pravdivá: Sumeru pravdepodobne predchádzala možno ešte vyspelejšia civilizácia, známa ako Arratu.
V roku 2001 bolo v iránskej provincii Kermán šťastnou náhodou objavené nálezisko, dnes známe ako Jiroft. Povodeň odkryla tisíce starobylých hrobov.
Predmety z Jiroftu sa zhodovali s tými, ktoré poznáme zo starého Sumeru, vzdialeného takmer 2 000 km. Boli z rovnakého materiálu a zodpovedal aj spôsob spracovania či zobrazované témy.
Podľa archeológa Yousefa Madjizadeha by mohlo ísť o pozostatky ríše Arratu, ktorá sumerskej civilizácii predchádzala. Tamojší zikkurat sa podobá na tie, ktoré poznáme z Mezopotámie, ale je podstatne väčší. Jiroft vydal aj množstvo popísaných tabuliek. Písmo sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť, zásadne sa líši od klinových znakov používaných v Sumeri. Niektorí archeológovia nevylučujú, že by mohlo byť staršie.
Na mieste náleziska sa nepodarilo objaviť žiadne organické zvyšky, ktoré by viedli k presnejšiemu určeniu veku pomocou rádiouhlíkovej metódy. Existuje mnoho diskusií a sporov o tom, kto boli obyvatelia Jiroftu a aký bol ich vzťah k ďalším starovekým civilizáciám, ako sú Sumeri. Niektorí historici tvrdia, že Jiroft mohol byť nezávislou civilizáciou, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že mohol byť súčasťou väčšieho kultúrneho komplexu.
Vykopávky v Jirofte, často prerušované politickými zvratmi v krajine, sú stále na začiatku a možno potrvá aj desiatky rokov, kým sa areál podarí úplne odkryť. Navyše nálezisko pokrýva oveľa väčšie územie, než sa predpokladalo, a zodpovedá rozlohe Rakúska.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: Vikingské symboly a ich význam
