Iste poznáte starú latinskú mravnú zásadu „memento mori“, čiže „Pamätaj na smrť!“. Jej podstatou je upozornenie na ľudskú pominuteľnosť a smrteľnosť. Hoci sa nám to teraz zdá neuveriteľné, na Zemi máme len vymeraný čas. Podľa zásady memento mori by sme sa mali celý život vlastne pripravovať na smrť.
Trochu morbídne, hovoríte si? To iste, keď sa smrť snažíme zľahčovať a ignorovať, je akákoľvek zmienka o nej strašná. Keď ju však prijmeme ako súčasť života, je to nevyhnutná nutnosť. O problematike pamätania na smrť pojednávali už aténski filozofi.
🗣️ Sokrates poznamenal: Skutoční filozofi sa pripravujú na umieranie a smrť je zo všetkých ľudí pre nich najmenej strašná.
Memento mori prináša vizuálnu pripomienku pominuteľnosti ľudskej existencie a okrem toho je aj umeleckou tradíciou siahajúcou až do staroveku. Prestaňme predstierať, že smrť neexistuje, radšej sa s ňou zžime! V tomto článku si pripomenieme jednu univerzálnu múdrosť, a to „Musíme tam všetci!“, tak z toho nerobme takú drámu. Naučte sa upokojiť nervy!

💡 Tip: Preniknite do tajov mystična a nazrite do tematických Kníh o sebarozvoji.
Obsah článku
Význam frázy Memento mori alebo „Nebuď prehnane sebavedomý, bdie nad tebou Smrť!“
Latinské dvojslovie memento mori sa stalo takmer súčasťou bežnej reči. Používame ho v obyčajnej konverzácii a máme hmlistú predstavu o jeho význame. Ale vedieť „trochu“ a „úplne“ je rozdiel. Nemalo by sa používať bez rozmyslu a bezducho, pretože skrýva hlboký význam.
V doslovnom preklade to znamená „Pamätaj, že musíš zomrieť!“. Fráza má pôvod v starovekom Ríme, keď otroci sprevádzajúci vojvodcov na víťazných prehliadkach šepkali tieto slová veliteľom do ucha ako pripomienku ich smrteľnosti. Upozorňovali ich, aby sa nenechali pohltiť aroganciou, pýchou a prehnaným sebavedomím, pretože aj nad nimi „bdie Smrť“ a nebude váhať odviesť ich so sebou.
Koncept memento mori sa stal známym aj vo výtvarnom umení, a to od stredoveku po súčasnosť. Zahraničný web dailystoic.com pútavo rozpráva o tradícii starorímskych otrokov v zmysle „pripomienky, ktorú vo svojom živote zúfalo potrebujeme“, čiže „Reminder We All Desperately Need“.
🗣️ Pripomienka znie takto: Pri vojenskom triumfe rímskeho generála sa oči publika prilepia práve naň, na okázalú osobnosť stojacu vpredu. Len málokto si všimne nenápadného generálovho pobočníka, ktorý stojí hneď za ním a šepká mu do ucha „Pamätaj, že si smrteľník!“. Presne táto pripomienka je niečo, čo vo svojom živote zúfalo potrebujeme.

💡 Tip: Nebojte sa smrti! Ak sa chcete báť, pustite si radšej kvalitný mysteriózny film!
„Všetci zomrieme. Predstierať opak je naivné!“ povedal mysliteľ Seneca
Pripomienka vlastnej pominuteľnosti je niečo, čomu by sme sa nemali vyhýbať. Naopak. Musíme to mať neustále na pamäti. Odborníci súhlasia, že je jednoduchšie predstierať, že smrť neexistuje, robiť všetko pre to, aby sme sa myšlienkam na ňu vyhli, a hrať sa na to, že nie je pravdivá. Je to však krátkozraké.
🗣️ Psychológovia dodávajú: Naše ego uteká pred všetkým, čo nám pripomína realitu, ktorá je v rozpore s pohodlnou ilúziou, ktorú sme si vytvorili. Sme skamenení hrôzou pozrieť sa na život taký, aký je. Skutočnosť je pritom taká prostá: Umrieme. Všetci okolo nás zomrú. Nemá zmysel predstierať čokoľvek iné.
Takéto pripomenutia sú súčasťou filozofie memento mori. Dávne praktiky a činnosti uvedomujúce si prítomnosť Smrti siahajú až do staroveku:
- Sokrates tvrdil, že správna filozofia nie je nič iné ako premýšľanie o umieraní a smrti.
- Budhizmus sa zaoberá zásadou „maranasati“, čiže „Pamätanie na smrť“.
- Súfistom sa hovorí „ľudia z hrobov“, pretože často navštevujú cintoríny, aby meditovali a porozmýšľali o smrteľnosti a pominuteľnosti.
🎓 Zaujímavosť: Pojem súfizmus znamená cestu či chodník, ktorý sa dá chápať ako cesta duše k Bohu.

Nielen morbídnosť, ale aj bezstarostná radosť zo života!
V priebehu histórie získala zásada memento mori mnoho podôb. Niektorí, ako starogrécki generálovi poradcovia, tam boli na to, aby pána pred Smrťou pokorili a upozornili na jej vážnosť a hlboký význam. Iné podoby boli vymyslené, aby naopak inšpirovali k chuti do života. Napríklad esejista Michel de Montaigne mal rád staroegyptský zvyk, keď sa počas slávností vyniesla ľudská kostra a prítomní tlieskali: „Pi a buď veselý, keď zomrieš, budeš vyzerať takto!“
🗣️ Historici poznamenávajú: Znie to morbídne a neuveriteľne. Kto chce myslieť na smrť?! Nikto. Na druhej strane, čo keby sme sa prestali báť smrti a boli ochotní prijať ju ako nevyvrátiteľný fakt? Čo keby premýšľanie o tejto skutočnosti bolo jednoduchým kľúčom k naplnenému a šťastnému životu? Alebo k našej slobode, ako povedal Montaigne: „Cvičiť smrť znamená cvičiť slobodu. Muž, ktorý sa naučil umierať, sa naučil, ako nebyť otrokom.“
V tomto prípade by sa k zásade memento mori hodilo aj carpe diem, čiže „Využi deň!“. Nie je nutné brať smrť príliš vážne a premýšľať o nej dňom i nocou. Podstatou zásady je mať ju podvedome na pamäti a túto pripomienku využiť na život naplno, nie na polovičný plyn. Je potrebné myslieť pozitívne.
💡 Tip: Žiť naplno znamená aj prepojenie vnútornej a vonkajšej motivácie! Zistite, ako na to.
Memento mori v umení alebo „Prach si a v prach sa obrátiš!“
Pamätanie na smrť a vôbec koncept smrti a umierania sa v umení objavuje odnepamäti. Výtvarné umenie, sochárstvo, film či hudba: memento mori sa stalo lákadlom všetkých možných druhov umeleckého stvárnenia. Od tradičného zobrazovania „náboženských výjavov“, ktoré mali malé ľudstvo upozorňovať na obludnosť Smrti, sme sa posunuli ku gotickému znázorneniu ľudských pozostatkov a lebiek.
Zaujímavým postrehom je zápis Marka Aurélia v súkromnom denníku, kam si poznamenal: „Práve teraz by ste mohli zomrieť. Nechajte ho [život], aby určil, čo robíte, hovoríte a myslíte.“, čo mala byť osobná pripomienka, aby ste TERAZ žili plným životom a nečakali. Na zaujímavé stvárnenia memento mori sa pozrite v ďalšej kapitole.
💡 Tip: Zostavte si rebríček životných cieľov a začnite žiť svoj život naplno!
Memento mori v obrazoch, zátišie s lebkou aj Vanitas, pominuteľnosť života!
Poznáte zobrazenie memento mori na obrazoch? Lebky, prekrížené hnáty, ľudské pozostatky, kostry, to všetko ste určite videli na nejednom plátne. Motív smrti je dnes vo výtvarnom umení zneužívaný, autori si totiž myslia, že jednoducho navodí pocit skazy a strachu.
Odpútajme sa teraz od prvoplánových vyobrazení umierania a smrteľnosti a zamerajme sa na ikonické obrazy, ktoré mali za cieľ prebudiť v človeku pocit ničotnosti a pominuteľnosti. Ktoré obrazy (prípadne rytiny, sochy, …) s tematikou memento mori patria medzi skvosty?
Relikt neznámeho autora: „Korálik z korunky“
Drobný korálik z koruny zobrazuje tvár Ježiša Krista. Odhaduje sa, že pochádza zo 16. storočia.
🎓 Zaujímavosť: V období renesancie a baroka umelci do svojich obrazov často začleňovali symboly smrteľnosti, od prvoplánových motívov lebiek až po jemnejšie odkazy, ako sú vädnúce kvety alebo hodiny (symbol plynúceho času).

Johann Melchior Gutwein, rytina Vanitas
Rytina nemeckého výtvarníka Johanna Melchiora Gutweina (aktívne tvoril v rokoch 1727 až 1733).
Zátišie vanitas, populárne počas holandského zlatého veku 17. storočia, kombinuje symboly smrteľnosti a prepychové zobrazenie hmotného bohatstva. Tým vytvára morálnu alegóriu o pochabosti ľudskej márnivosti a trvalosti smrti.

Gerrit Willemsz Heda, danse Macabre, čiže Tanec smrti
Olej na plátne od holandského maliara Gerrita Williemsza Heda (tvoril v 18. storočí).
Ďalšou variantou témy memento mori je Danse Macabre, čiže tanec smrti. Ide o neskorostredovekú alegóriu univerzálnosti smrti = tanec smrti spája všetkých bez rozdielu. Danse macabre tvorí Smrtka, ktorá vedie tancujúce postavy všetkých vekových skupín a spoločenských vrstiev až do hrobu.

Philippe de Champaigne, zátišie s lebkou
Francúzsky maliar Philippe de Champaigne vytvoril v 17. storočí slávny obraz Zátišie s lebkou, nazývaný aj Vanitas.
Obraz ukázal tri základné symboly existencie: tulipán (život), lebku (smrť) a presýpacie hodiny (čas). Originálna maľba patrí do žánru označovaného ako Vanitas. Ide o formu umeleckého spracovania zo 17. storočia so symbolmi smrteľnosti, ktoré podnecujú zamyslenie nad pominuteľnosťou života.

Minca Memento mori
Každú mincu ručne vyrába v Spojených štátoch tamojšia mincovňa, ktorá pôsobí v Minnesote od roku 1882.
Daily Stoic ponúka ojedinelý medailón Memento Mori. Mince sú navrhnuté na každodenné nosenie vo vrecku ako doslovná a nevyhnutná pripomienka, že „teraz už môžete opustiť život“. Niekto ju dokonca považuje za life-hack.

Poznáte českú videohru Memento mori? Poďte vyšetriť krádež obrazov v Rusku!
Unikátna česká videohra štúdia Centauri Production je vydarenou adventúrou, v ktorej je vašou úlohou vyšetriť krádež obrazov z petrohradskej Ermitáže.
🗣️ Opis príbehu hry na GameExpres.cz: Plukovník Ostankovič, veliteľ špeciálneho policajného útvaru v Petrohrade a muž, ktorý dal v stávku svoju česť sľubom, že pod jeho velením sa z Ermitáže nestratí ani jeden predmet, dostane správu o krátkom výpadku alarmu v múzeu. Je mu jasné, že sa niečo deje, preto si vyžiada pomoc svojej kolegyne z Interpolu Larisy Svetlovej. Tá sa obráti na svojho informátora a talentovaného falzifikátora Maxa Dunranda. Spoločne vyšetrujú podozrivú krádež obrazov z jedného z najslávnejších múzeí umenia na svete.
🎓 Zaujímavosť: Memento mori nás nabáda, aby sme žili, akoby sme umierali.
Kresťanskí myslitelia na záver predkladajú hlbokú múdrosť. Hovoria: „Život je dar. Smrť je nevyhnutná. Nemrhaj tým najvzácnejším darom zo všetkých darov tým, že sa ponáhľaš do ničoty. Nepremárni svoje dni honbou za vecami, potešením, povýšením alebo množstvom iných vecí, ktoré v skutočnosti nie sú podstatné. A ak máš pokušenie, spomeň si na hrob, pred ktorým nemôžeš utiecť. Ži pre večnosť. Miluj Ježiša, miluj ostatných, odpúšťaj, pros o odpustenie, dávaj obetavo, buď pokorný, usiluj sa o nadprirodzený život svätosti. Všetko menšie je len strata času. Skrátka: Ži, akoby si umieral. Pretože umieraš.“

💡 Tip: Prestaňte dumať nad zbytočnosťami a inšpirujte sa 11 tipmi, ktoré vám objasnia, ako byť šťastný.
