Zažili ste niekedy pocit, že žijete v sne? Alebo pocit, že nemáte nijakú kontrolu nad svojím životom a ste iba vonkajším pozorovateľom? Hoci v metaforickom zmysle by s týmito tvrdeniami súhlasili mnohí, ľudia trpiaci derealizáciou zažívajú tieto pocity doslova. Čo je derealizácia a aké sú jej príznaky? Dá sa derealizácia liečiť? V dnešnom článku sa pozrieme na túto zvláštnu formu disociatívnej poruchy.
Čo je derealizácia?
Ide o duševný stav, v ktorom sa človek cíti oddelený od okolitého prostredia. Takýto človek má pocit, že ľudia a predmety okolo neho sú neskutočné, a to aj v prípade, že si veľmi dobre uvedomuje neobvyklosť tohto stavu. Derealizácia sa veľmi podobá stavu depersonalizácie, keď sa človek rovnakým spôsobom oddelí od vlastného tela, myšlienok alebo pocitov, pričom sa v oboch prípadoch cíti ako vonkajší pozorovateľ situácie. Podľa štatistík zažije toto odpojenie od reality viac ako polovica populácie aspoň raz za život. Iba 2 % populácie však zažívajú derealizáciu natoľko často, že im ju diagnostikujú ako disociatívnu poruchu.
S derealizáciou sa často spájajú zdravotné predispozície ako depresia, záchvaty úzkosti, amnézia, demencia či drogová závislosť. Hlavnými príčinami derealizácie však najčastejšie bývajú ťažké emocionálne traumy z minulosti alebo stres. Najmä v prípade detskej traumy je pravdepodobné, že dieťa bude hľadať únik zo svojej situácie prostredníctvom oddelenia sa od reality. Medzi formy traumy, ktoré spúšťajú derealizáciu, patria napríklad:
- Fyzické alebo sexuálne násilie,
- Domáce násilie,
- Nečakaná smrť blízkej osoby,
- Trauma z nehody alebo prírodnej katastrofy,
- Trauma z prežitia vojnového konfliktu,
- Predispozícia od rodiča trpiaceho závažnou duševnou poruchou.
Príznaky derealizácie
Derealizácia sa u človeka najčastejšie prejavuje v období dospievania alebo v štádiu ranej dospelosti. Neexistuje však nijaký laboratórny test, ktorý by mohol túto diagnózu odhaliť. Štandardný postup lekárov v tomto prípade zahŕňa otestovanie pacienta na prítomnosť toxických látok v tele. Ak sú všetky výsledky negatívne, lekár môže pacientovi odporučiť psychoterapeuta.
Pacientovi následne diagnostikujú derealizáciu v prípade, že vidí a zažíva veci, ktoré nie sú skutočné, čo mu výrazne zasahuje do základného fungovania v živote. Diagnózu mu môžu stanoviť aj vtedy, ak má dlhodobo a často sa opakujúce príznaky derealizácie. Medzi tieto príznaky patria:
- Svet sa zdá neskutočný, falošný alebo utlmený,
- Čas plynie buď príliš pomaly, príliš rýchlo, alebo vôbec,
- Zvuky z okolitého sveta pôsobia utlmene, sú príliš tiché alebo hlasné,
- Človek má pocit, že sa nachádza v sne alebo v hmle,
- Predmety naokolo sa zdajú nereálne buď tvarom, veľkosťou, alebo iným spôsobom,
- Niekedy sa môže objaviť stena, ktorá oddeľuje človeka od skutočného sveta.
Liečba
Ako sa zbaviť derealizácie? Dobrou správou je, že väčšina ľudí trpiacich derealizáciou sa dokáže úplne vyliečiť, niektorí dokonca svojpomocne. Mnohí ľudia s touto poruchou sa zároveň dokážu naučiť zvládať jednotlivé epizódy s pokojom. Ak príznaky derealizácie pretrvávajú dlhodobo alebo sa k nim pridá depresia či úzkosť, odporúča sa vyhľadať lekársku pomoc.
Najčastejšou metódou liečby derealizácie je psychoterapia, vďaka ktorej sa pacient môže naučiť hovoriť o svojich skúsenostiach a o tom, ako sa s nimi vyrovnáva. Psychoterapeut dokáže prostredníctvom rozhovoru zároveň naviesť pacienta na zdravé spôsoby zvládania týchto stavov, ktoré sú zvyčajne pre každého pacienta odlišné a individuálne. Psychoterapia môže pacientovi pomôcť naučiť sa:
- Hovoriť o svojich pocitoch a naučiť sa ich vyjadriť slovami,
- Rozpoznať negatívne emócie a nájsť príčiny príznakov, ktorými trpí,
- Neklásť dôraz na zážitky, ktoré nie sú skutočné,
- Rozptýliť sa voľnočasovými aktivitami,
- Naučiť sa byť prítomný v realite prostredníctvom piatich zmyslov, napríklad pomocou hudby alebo držania upokojujúceho predmetu.
V prípade derealizácie pacient zvyčajne nepotrebuje nijaké lieky na predpis. Ak však jeho poruchu sprevádza úzkosť alebo depresia, môžu mu predpísať lieky na ich zmiernenie.
