Všetci občas klameme, ale to, čo dokáže predviesť takzvaný patologický klamár, presahuje všetky predstavy o „občasnom prekrútení pravdy“ bežného človeka. Je obrovský rozdiel medzi človekom, ktorý si z času na čas prikrášli pravdu, aby bol zaujímavejší, a jedincom, ktorého patologické klamanie sa týka tých najbanálnejších situácií v každodennom živote. Týchto ľudí môžeme nazvať patologickými, chronickými alebo notorickými klamármi, ľudovo sa ujalo označenie rozprávkar.
Typický patologický klamár si dokáže vymyslieť:
- Koľko peňazí minul za obed v reštaurácii,
- Koľko zaplatil za oblečenie (×3),
- Kedy naposledy kúpal svojho psa,
- Či z kufra auta vyhodil vrece s odpadkami,
- Či vyzdvihol oblečenie z čistiarne pred pracovným časom alebo po ňom.
Nedôležité banality, hovoríte si? Pre patologického klamára nie. Žije v presvedčení, že každá jedna veta má strategický dosah na jeho život. A preto si vymýšľa a snaží sa tak vylepšiť svoj obraz v očiach ostatných. Každú minútu každého dňa premýšľa, ako sa z konkrétnych situácií vyklamať, čo si však často vôbec neuvedomuje.
🎓 Zaujímavosť: Patologický klamár nestojí pevne nohami na zemi a skutočne verí nepravdám, ktoré hovorí. Najčastejšie sa k lžiam uchyľuje preto, aby si zdvihol narušené sebavedomie a zlepšil svoje spoločenské postavenie.
Venujte 5 minút tomuto článku a zistite, ako sa dostať patologickému klamárovi do hlavy. Túžite sa dozvedieť, ako usvedčiť klamára? Poradím vám, ako na to.
💡 Tip: Patologický klamár by mal začať čítaním kníh o sebarozvoji a sebapoznaní. Najprv si musí priznať problém a až potom ho riešiť.
Obsah článku
Fabulantovo vzdelávacie okienko, pochopme podstatu patologickej klamlivosti!
Nebojte sa, neunudím vás k smrti holými faktmi! Povedzme si pár šťavnatých klebiet o klamaní, v niečom sa možno spoznáte aj vy sami.
🗣️ Psychológovia vás uvedú do obrazu týmito slovami: Patologické klamanie alebo mytománia je chronické nutkanie hovoriť nepravdu aj v triviálnych situáciách, keď takpovediac o nič nejde. Chronické klamanie je u týchto ľudí ako neovládateľná závislosť a je hlboko zakorenené. Na rozdiel od milosrdnej lži, ktorej úlohou je ochrániť city príjemcu a neublížiť mu, chronická klamlivosť zrejme vzniká bez zjavného dôvodu. Práve preto je veľmi ťažké usvedčiť klamára z lži a nájsť vhodný spôsob správania, keď na niekoho takého narazíte.
Patologickí klamári teda môžu, ale nemusia mať ľahko odhaliteľné dôvody na klamstvá, niektorí odborníci však hovoria o akomsi „puzení“. Popri známych príčinách chronického klamania, ako je:
- Túžba vyjsť zo situácie ako hrdina,
- Túžba získať sympatie okolia,
- Túžba zaslúžiť si súcit okolia,
- Túžba nebyť pokarhaný za chybu,
existujú aj menej preskúmané príčiny, a to čisto neurologické. Podľa psychiatrov sa k patologickej klamlivosti môžu uchýliť tí, ktorí:
- Utrpeli poškodenie mozgu napr. pri nehode,
- Ochoreli na kliešťovú encefalitídu,
- Trpia antisociálnou psychologickou poruchou (tzv. sociopati),
- Vykazujú abnormality v hladine kortizolu.
Všetky cesty vedú ku klamárovi alebo „Aké ďalšie pojmy súvisia s lžou?“
Patologický klamár je odborný termín, ktorý je reálne zapísaný v učebniciach psychológie. K téme „pravda a lož“ nájdete najrôznejšie ďalšie pojmy a nie všetky znamenajú to isté. Preto sa na ne teraz pozrieme bližšie a vysvetlíme si ich.
Zaberie to len niekoľko minút, sľubujem!
Pseudologia phantastica alebo bájna klamlivosť
Bájna alebo bájivá klamlivosť má najbližšie k pojmu mytománia, teda k patologickému klamaniu ako takému. Platí o nej väčšina vyššie uvedených bodov, pričom aspoň jednu vec majú oba termíny spoločnú:
Človek trpiaci bájnou klamlivosťou nechce (na rozdiel od podvodníkov) nikomu ublížiť ani uškodiť. Iba trpí utkvelou predstavou, že jeho život je natoľko nezaujímavý a jeho osobnosť taká nudná, že si jednoducho musí stereotypné udalosti v živote prikrášliť.
🗣️ Prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., hovorí: Približne u 40 % jedincov trpiacich bájivou klamlivosťou existuje v pozadí akási EEG abnormalita, t. j. úraz hlavy alebo infekcia centrálnej nervovej sústavy. Niektorí si svoje klamstvá uvedomujú, iní nie. Ich výklady bývajú fantazmagorické a až neuveriteľne oslnivé. Takmer u všetkých možno pozorovať habituáciu klamania, t. j. vieru, že ich výmysly sú v skutočnosti pravdivé.
Pseudologiu fantasticu možno len ťažko diagnostikovať, pretože môže (ale nemusí) byť súčasťou iných porúch, ako je:
- Antisociálna porucha = jedinec klamaním manipuluje inú osobu (t. j. sociopat),
- Hraničná porucha = jedinec demonštruje utrpenie a nepochopenie, ktorého sa mu od druhých dostáva,
- Narcistická porucha = jedinec glorifikuje vlastnú osobu,
- Histriónska porucha = jedinec sa rád predvádza, len aby upútal pozornosť okolia.
🎓 Zaujímavosť: Farmakoterapia je pri bájnej klamlivosti úplne neúčinná. V prípade, že sa „zdravá osoba“ stretne s bájivým klamárom, mala by sama podstúpiť psychoterapiu, kde sa naučí klamárovi „veriť čo najmenej a uvedomiť si, že za to v podstate nemôže“.
Münchhausenov syndróm alebo syndróm baróna Prášila
Nemenej zaujímavou zložkou patologickej klamlivosti je tzv. syndróm baróna Prášila. O čo ide? Jedinci trpiaci touto duševnou poruchou sa systematicky správajú, akoby mali nejakú telesnú chorobu, hoci žiadnou netrpia.
🎓 Zaujímavosť: Choroba bola pomenovaná podľa baróna Prášila, nemeckého dôstojníka z 18. storočia, ktorý bol známy tým, že si prikrášľoval svoje príbehy a zveličoval zdravotné neduhy.
Väčšina príznakov Münchhausenovho syndrómu súvisí s telesnými poruchami: jedinci si dokážu privodiť aj horúčku, žalúdočné ťažkosti či bolesti na hrudi. Podľa psychológov si „trpiaci vymýšľajú alebo prifarbujú rôzne zdravotné problémy, len aby na seba strhli pozornosť (a súcit) okolia, t. j. samozrejme rodiny, ale napr. aj zdravotníckeho personálu.“. Okrem toho sú schopní aj oveľa závažnejších priestupkov, napr. si sami ublížia alebo zámerne skreslia výsledky testov (napríklad kontaminujú odobratý moč špinou).
Možné varovné signály Münchhausenovho syndrómu:
- Nekonzistentná anamnéza,
- Nejasné príznaky chorôb (ktoré sa navyše po začatí liečby záhadne zhoršujú),
- Predvídateľné relapsy po skončení poslednej liečby,
- Rozsiahle znalosti z lekárskeho prostredia (a učebnicové opisy terminológie),
- Prítomnosť mnohých jaziev (po zbytočných chirurgických zákrokoch),
- Vymýšľanie nových príznakov pri negatívnych výsledkoch testov,
- Prítomnosť príznakov iba v momente, keď je „pacient“ obklopený inými ľuďmi,
- Dychtivosť podstúpiť aj nepríjemné vyšetrenia (a operácie),
- Neochota pacienta zoznámiť lekára s členmi rodiny,
- Problémy so sebareflexiou a identitou.
Münchhausenov syndróm v zastúpení
Je nevyhnutné spomenúť aj zvláštny typ syndrómu baróna Prášila, a to Münchhausenov syndróm v zastúpení. Ide o psychologicko-pediatrickú poruchu, pri ktorej opatrujúca osoba (najčastejšie matka) zveličuje, vymýšľa si alebo dokonca vyvoláva ťažkosti u svojho dieťaťa, len aby preň získala čo najviac pozornosti a starostlivosti.
Medzi typické príznaky Münchhausenovho syndrómu v zastúpení patria:
- Choroba dieťaťa je chronická, zriedkavá a predovšetkým dlhotrvajúca,
- Symptómy u dieťaťa miznú, len čo rodičia (alebo rodič) zmiznú z dohľadu,
- Rodič je neprirodzene naviazaný na dieťa a má znalosti z oblasti medicíny,
- Rodič systematicky vyžaduje ďalšie vyšetrenia pre dieťa,
- Príznaky choroby sú podozrivé a neprimerane „sa zhoršujú“ po negatívnych výsledkoch testov.
🎓 Zaujímavosť: Pri Münchhausenovom syndróme v zastúpení ide o vážne poškodzovanie dieťaťa, ktoré sa často končí aj tragicky, t. j. smrťou dieťaťa!
Aké správanie definuje patologického klamára? Túžba po obdive a/alebo súcite!
Neurovedci z Bostonu skúmali, čo sa deje v mozgu počas chronického klamania. Dospeli k výsledku, že „čím viac nepravdy človek povie, tým ľahšia preň bude každá ďalšia lož“.
Nasledujúce charakteristiky patologického klamania vypozorovali odborníci na behaviorálnu psychológiu, a preto ich možno považovať za akýsi „manuál“ správania chronického klamára.
Zdá sa, že klamstvá neprinášajú konkrétnu výhodu!
Väčšina ľudí sa uchyľuje k lži vtedy, keď sa chce vyhnúť nepríjemnostiam alebo ušetriť city blízkej osoby (tzv. milosrdná lož). Patologický klamár však rozpráva príbehy a nepravdy, ktoré mu často neprinášajú žiadnu „hmatateľnú“ výhodu.
🗣️ Psychiatri dodávajú: Priatelia a rodina klamára sú veľmi frustrovaní, pretože ich blízka osoba zjavne klame bez toho, aby z toho niečo mala.
Príbehy sú dramatické a plné prekvapivých podrobností!
Výmysly, ktorými patologickí klamári oslňujú okolie, sú dramatické, kvetnaté, komplikované a plné najrôznejších podrobností (ako napr. farba oblečenia okoloidúcich, farba auta, počasie alebo vzhľad obchodu).
🎓 Zaujímavosť: Patologickí klamári si často potrpia na farby. Ak budete počuť niekoho rozprávať príbeh, v ktorom nápadne často spomína sfarbenie rôznych vedľajších predmetov, spozornite!
Hoci je rozprávanie často prehnané, chronický klamár býva veľmi presvedčivý!
Klamár by nemohol byť dobrým klamárom, keby nevedel okolie presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení! Okrem toho mu nechýba istá „prefíkanosť“, keď skúša, kam až môže zájsť. Do akej miery sú mu poslucháči ochotní uveriť.
💡 Tip: Šťastie nie je samozrejmosť. Náš článok vám prezradí 11 tipov, ako byť šťastný.
Vôľa okolia dôverovať klamárovi je neraz nezvyčajne silná.
🗣️ Psychológovia dodávajú: Ten, kto prijíma klamárovo rozprávanie, má vzadu v mozgu varovný hlások, ktorý ho upozorňuje, že niečo nie je v poriadku. Tento „škriatok“ však hovorí príliš potichu, preto ho tak často nepočujeme. Alebo ho počuť nechceme. Tak či onak, polovica viny padá na našu hlavu, pretože keby klamár nemal „publikum“, nemal by komu a prečo klamať.
Patologický klamár sa zvyčajne prezentuje ako hrdina alebo obeť!
Chronickí klamári väčšinou volia dve varianty príbehu:
- Opíšu situáciu tak, aby z nej vyšli ako hrdinovia (teda tí, čo všetko vyriešili, ponáhľali sa na pomoc, podali pomocnú ruku a vymysleli riešenie),
- Opíšu situáciu tak, aby z nej vyznelo, že sa stali obeťou (teda tak, že oni za nič nemôžu, všetko je komplot, niekto to pokazil a oni sa len zviezli).
Patologickí klamári sú majstrovskí umelci: sú komunikatívni a vedia ľuďmi manipulovať. Často konštruujú vety a dialógy tak, aby protistranu zmanipulovali alebo vydierali. Pre zaujímavosť si môžete prečítať aj článok o vetách a taktikách manipulátorov. Nechýba im originalita a kreativita, s ktorou svoje výmysly vymýšľajú. Navyše sú ultrarýchli mysliteľia, ktorí pri klamstve nerobia žiadne pauzy, nezajakávajú sa a nevyhýbajú sa očnému kontaktu.
💡 Tip: Využite informácie v našom článku a zostavte si rebríček hodnôt a životných cieľov!
Veria vlastným klamstvám!
Sebaklam je pre notorických klamárov typický. Sú schopní klamstvo opakovať tak dlho, až dospejú k presvedčeniu, že vlastne hovorili pravdu.
🗣️ Psychiatri dopĺňajú: Klamstvo notorického klamára väčšinou spadá niekam medzi pravdu a nepravdu, prípadne medzi sebaklam a lož.
🎓 Zaujímavosť: Keď patologickému klamárovi položíte otázku, bude veľa hovoriť, ale konkrétnej odpovede sa nedočkáte.
Užitočná vsuvka, čo sú tzv. biele klamstvá a čím sa líšia od notorických klamstiev?
Väčšina ľudí z času na čas nehovorí pravdu. Štúdie odhalili, že priemerný človek povie za deň 1,65 klamstva. V drvivej väčšine prípadov však ide o tzv. biele klamstvá.
Čo ich definuje?
- Sú príležitostné,
- Sú neškodné,
- Nie sú vyslovené s úmyslom ublížiť,
- Naopak, snažia sa šetriť city príjemcu,
- Človek sa nimi pokúša dostať z problému.
Pekné príklady bielych klamstiev:
- „Šéfe, dnes ma strašne bolí hlava. Na to stretnutie neprídem!“
- „Áno, ten telefónny účet som už zaplatil/a!“
- „Cestou do práce som prepichol/prepichla koleso, preto idem o pol hodiny neskôr!“
Naproti tomu klamstvá notorických klamárov:
- Sú časté a „nutkavé“,
- Sú vyslovené bez zjavnej príčiny alebo vidiny zisku,
- Sú vyslovené preto, aby ten, kto ich hovorí, vyzeral ako hrdina alebo obeť,
- Neprestanú ani potom, čo ich okolie „prekukne“,
Príklady patologických klamstiev:
- Vytváranie falošnej histórie (klamár napr. tvrdí, že navštívil krajiny, kde v živote nebol),
- Klamár tvrdí, že trpí vážnou chorobou (hoci žiadnu nemá),
- Klamár klame, aby zapôsobil na okolie (napr. tvrdí, že je spriaznený so slávnou osobnosťou).
💡 Tip: Chronická klamlivosť patrí medzi negatívne vlastnosti. Pomôžte klamárovi rozvíjať jeho pozitívne stránky!
Ako sa patologickému klamárovi dostať do hlavy a zistiť, o čo mu ide? Buďte tichým pozorovateľom!
Na internete narazíte na diskusie týkajúce sa témy „ako usvedčiť psychopata“, čo je však pre patologických klamárov dosť vážna (a neraz prehnaná) nálepka.
💡 Tip: Je váš šéf psychopat? Zistite to v našom článku!
Väčšina notorických klamárov je len veľmi nešťastná a trápi sa myšlienkou, že ich život nestojí za nič. Desí ich predstava, že niekto „nazrie pod pokrievku ich nezaujímavej existencie“ a zistí, že sú na nič. Preto nutkavo fantazírujú a vymýšľajú si príbehy, ktoré by ich nudu oživili.
🗣️ Psychológovia radia: Ak vám počínanie patologického klamára priamo neubližuje a nedostáva vás do nepríjemných situácií (napr. s lekármi, učiteľmi vašich detí, nadriadenými), nevylievajte si na ňom zlosť. Klamár sám osebe je dosť potrestaný sebaklamom, zúfalstvom, nešťastím a problémami s vlastnou identitou.
Uvedomte si jednu vec: patologický klamár nikdy vo svojom živote nemá pokoj. Neustále musí byť v strehu, zaťažuje si hlavu vymýšľaním fantazmagorických príbehov a nielen to, musí sa tiež veľmi snažiť, aby boli pre poslucháčov atraktívne a dalo sa im veriť. Poriadna drina, ak sa ma pýtate na názor.
Webová stránka healthline.com ponúka niekoľko rád, ako sa správať pri rozhovore s patologickým klamárom:
- Nestrácajte nervy = nenechajte sa ovládnuť hnevom,
- Očakávajte zapieranie = klamár sa logicky bude pokúšať jedno klamstvo zakryť druhým,
- Nebuďte šokovaní, keď príde obvinenie = klamár sa pokúsi „vykrútiť“ zo situácie tak, že tzv. hodí vinu na vás,
- Neustále si pripomínajte, že klamstvo nikdy nie je namierené proti vám = patologický klamár klame, pretože má na to nutkavú potrebu, často biologicky podloženú; nejde o averziu voči vám,
- Podporujte = patologická klamlivosť je oficiálne uznávaná choroba, pokúste sa teda klamárom nevyčítať, že sú chorí, skutočné priateľstvo pomáha trpiacemu vyrovnať sa s realitou,
- Nezapájajte sa = keď klamára pristihnete pri klamstve, nepodrobujte ho ponižujúcemu výsluchu ani ho príliš prísne nekonfrontujte; radšej opustite miestnosť s poznámkou, že v tomto rozhovore nemienite pokračovať,
- Navrhnite návštevu lekára = bez výsmechu a podpichovania ponúknite klamárovi možnosť navštevovať psychológa alebo psychiatra; sľúbte pochopenie a podporu a trpezlivo znášajte jeho počiatočnú neochotu liečiť sa. Spomeňte, že zmysluplný rozhovor s odborníkom veľmi pomôže.
Prečo je odhalenie patologického klamára ťažké, ak nie nemožné?
Chronické klamanie sprevádza množstvo pridružených aspektov. Medzi tie hlavné patria:
- Malingering alebo simulovanie, zveličovanie príznakov, vymýšľanie udalostí, ktoré sa nikdy nestali, napr.:
- Falošné obvinenia zo sexuálneho zneužívania,
- Simulácia príznakov vážnych chorôb (často s pomocou vedomostí získaných z internetu),
- Sebapoškodzovanie (v snahe dosiahnuť uznanie invalidity).
- Ganserov syndróm: postihnutý človek vedome koná tak, ako keby trpel závažnou duševnou poruchou (napr. schizofréniou); cieľom je upútať na seba pozornosť a získať útechu, súcit a starostlivosť, ktorá sa tradične venuje skutočne chorým osobám.
🎓 Zaujímavosť: Ľudia s Ganserovým syndrómom sú ochotní podstúpiť aj veľmi bolestivé vyšetrenia, len aby si vyslúžili starostlivosť.
- Konfabulácia: skutočné spomienky sú u človeka nahradené úplne absurdnými, farbistými domnienkami. Ide o tzv. náhradu „nudných“ spomienok za oveľa oslnivejšie.
Tieto javy spoločne vytvárajú akúsi bariéru, cez ktorú sa neraz nemajú šancu dostať ani skúsení psychiatri.
🗣️ MUDr. Charles Dike navyše dodáva: Na rozdiel od podvodníkov nejde u patologických klamárov o úmyselné klamstvá, ktorých cieľom je ublížiť, ale skôr o pevnú vieru, ktorá je nepravdivá. U notorických klamárov často pozorujeme poruchu vnímania rozdielu medzi faktami a fikciou.
💡 Tip: Patologický klamár potrebuje na riešenie svojho problému nájsť správnu vnútornú motiváciu. Pomôžte mu s hľadaním!
K vyššie uvedenému pripojme ešte skutočnosť, že existuje podstatný rozdiel medzi kompulzívnym a patologickým klamaním. Aký?
Kompulzívny klamár
Kompulzívni (nutkaví) klamári majú sklon prikrášľovať svoje rozprávanie. Rozprávajú príbehy tak, ako si myslia, že by mali byť počuté.
Keď sa kompulzívneho klamára na niečo opýtate, pravdepodobne odpovie asi takto: „Vieš, robíš veľmi dobre, že sa ma pýtaš na názor! Vedel si, že sa so mnou radí aj prezident republiky?“
Nutkaví klamári sú vo svojom „remesle“ naozaj dobrí, no stále majú hmlisté povedomie o tom, že to, čo hovoria, nie je celkom pravda.
Patologický klamár
Ten zachádza ešte oveľa ďalej.
🗣️ Psychiatri vysvetľujú: Patologický klamár pokračuje v klamaní aj vo chvíli, keď mu dôjde, že viete, že klame.
U patologických klamárov je ešte oveľa ťažšie odhaliť ich konanie, pretože z akéhosi dôvodu klamú bez vidiny zisku. Majú na to jednoducho predpoklady, aspoň to vyplýva zo štúdie British Journal of Psychiatry, v ktorej lekári dlhodobo skenovali mozgy patologických klamárov, aby nakoniec zistili, že vykazujú nárast bielej hmoty v prefrontálnej mozgovej kôre. Tá im zrejme pomáha v kognitívnej schopnosti klamať, a to navyše obdivuhodnou rýchlosťou.
💡 Tip: Spoločné bývanie s partnerom, ktorý je patologickým klamárom, môže byť zložité. Presvedčte sa, že ste pripravení!
Aký je teda záver článku? Odhalenie prichádza v poslednej kapitole!
Patologického klamára nemožno efektívne odhaliť ani vyliečiť. Nezostáva nič iné, než sa prispôsobiť!
Terapeutické sedenia, stretnutia so psychiatrom, vyšetrenie somatických funkcií, EEG: to všetko môže patologický klamár absolvovať, s väčším či menším úspechom.
Ak si sám pred sebou aj pred okolím prizná, že sa ho táto porucha týka, má z polovice vyhrané. Konečne je pripravený začať s ňou bojovať. Nie sa jej zbaviť, pretože to takmer nie je možné, ale naučiť sa s ňou pracovať. Do procesu sa musia zapojiť aj blízki postihnutého, pretože od ich reakcií závisí vývoj klamárovho správania.
Neposkytnem vám overený návod, ako patologického klamára odhaliť, taký ani neexistuje. Môžem vám však dať zoznam niekoľkých „rozpoznávacích znakov“, ktoré by vám mali pomôcť potenciálneho klamára usvedčiť:
- Chronické klamanie sa u nich rozvíja už v detstve (keď akúkoľvek nepríjemnosť radšej „prikryjú“ lžou), sú v ňom majstri, ktorých len tak neprekabátite,
- Ide o zlozvyk, nie o manipuláciu. (Nie sú to sociopati.),
- Kontrolujte, či je rozprávanie dotyčného vždy konzistentné. (Nemení príbeh pred rôznymi návštevami?),
- Vypozorujte frekvenciu klamania. (Patologický klamár klame nepretržite, skúšajte ho banálnymi otázkami, napr. Čo bolo včera na obed?),
- Sledujte, ako sa dotyčný správa, keď ho usvedčíte z klamstva. (Zaujíma obranný postoj? Rýchlo prekrýva prvú lož druhou? Prejde do protiútoku?).
- Skúste klamára pochváliť a povzbudiť. (Ak vypozorujete radosť v jeho očiach a tendenciu trochu sa v klamaní krotiť, máte hneď jasno).
🎓 Zaujímavosť: Hnev a agresia po usvedčení z klamstva nie sú namierené proti osobe, ktorá „objav“ urobila. Sú len biologickým dôsledkom „nevydareného manévru“, ktorý sa dá prirovnať k zahnaniu koristi do kúta predátorom. Poslednou možnosťou záchrany je pre klamára protiútok, v opačnom prípade si pripadá ako „jahňa, ktoré ide dobrovoľne na porážku“.
💡 Tip: Dôležité je, aby mal patologický klamár svoje rutinné návyky, ktoré mu pomôžu sústrediť sa na niečo iné ako na klamanie. Cesta k vyliečeniu je dlhá a tŕnistá. Prvou fázou je uvedomenie. Ďalej musí nasledovať každodenná infrapenalita (sebakontrola a disciplína). Je to ako pri drogách. Cesta je tŕnistá, ale človek sa môže zmeniť, je to však boj! Ak ste si uvedomili, že máte s chronickým klamaním problém, môžete začať sami, ale nebojte sa pokojne vyhľadať odborníka.
