Dozvedieť sa viac o svojej osobnosti môže byť mocným nástrojom sebarozvoja. Poznať sám seba totiž uľahčuje orientáciu vo vlastnom vnútri aj v dôležitých vzťahoch vo vašom živote. Skvelou pomôckou vám v tom môže byť Jungova typológia osobnosti, ktorá poukazuje nielen na to, čo je viditeľné a zjavné, ale aj na to, čo je skryté vášmu vedomému vnímaniu.
Obsah článku
Z čoho vychádza Jungova typológia osobnosti?
Keď sa Carl Gustav Jung zaoberal výskumom asociácií, zaznamenal, že jedna skupina osôb odpovedala vždy predvídateľne podľa spoločenských konvencií, zatiaľ čo ľudia v druhej skupine mali odpovede netypické a subjektívne zafarbené. Vďaka tomuto výskumu sa Jungovi podarilo odhaliť, že existujú dva základné typy ľudí: tí, ktorí sú zameraní predovšetkým na svet okolo seba, a tí, ktorí intenzívne prežívajú svoj vnútorný svet.
Tak vznikli koncepty introverzie a extraverzie, ktoré Jung predstavil svetu ako prvý. Jeho model osobnosti je ďalej špecifický tým, že berie do úvahy vedomé aj nevedomé aspekty mysle, ktorá sa pohybuje v štyroch rovinách: vnímanie, intuícia, myslenie a cítenie.
Podľa Jungovho názoru totiž nie je možné prejaviť extraverziu alebo introverziu izolovane a vždy musí byť spojená práve s jednou zo štyroch psychických funkcií.
Jungova typológia je teda postavená na:
- postojových typoch: extraverzia (E) a introverzia (I)
- iracionálnych funkciách: intuícia (N) a vnímanie (S)
- racionálnych funkciách: myslenie (T) a cítenie (F)
Zdroj: C. G. Jung, Typológia (Typologie), DTV 1990
1. Aký je váš postoj k realite?
Prvým dôležitým faktorom vašej typológie osobnosti je určenie, či je váš postoj k realite obrátený viac smerom k vonkajšiemu svetu, alebo sa radšej zaoberáte svojím vnútorným svetom.
Čo je introverzia
Introvert sa iným ľuďom javí ako tichá, plachá, zamyslená a uzavretá osoba. Toto správanie však pramení z jeho neuznania moci vonkajšej reality, a preto má tendenciu zdržiavať sa všetkých výdajov energie spojených s okolitým svetom. Na všetko má svoj subjektívny pohľad a neriadi sa všeobecne platnými spoločenskými normami. Odmietanie zapadnúť do vonkajšieho sveta však vedie k nevedomej kompenzácii, kvôli ktorej sa introvert nedobrovoľne dostáva do moci vonkajších síl. To sa môže prejaviť napr. ako strach z verejného vystupovania, finančná závislosť alebo hlboká túžba byť milovaný.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: Aká práca je vhodná pre introvertov?
Čo je extraverzia
Extravert túži stať sa platným členom vonkajšieho sveta. Potrpí si na kultúru, hodnoty spoločnosti a spolupatričnosť. Na rozdiel od introverta teda moc objektívnej reality preceňuje a má sklon zapáčiť sa všetkým. Často je veselý, zhovorčivý a rád sa zoznamuje. Pozerá sa na seba očami druhých, a práve preto je preňho sociálny kontakt taký dôležitý. Dôsledkom jeho orientácie na všetko okolo neho je minimálny kontakt s vlastným vnútrom a nepochopenie svojich vnútorných pohnútok. Tento proces je nevedome kompenzovaný prehnaným zdôrazňovaním jeho Ja. Na druhých potom pôsobí ako egocentrik dychtiaci po napĺňaní potrieb a nenásytný lovec veľkolepých zážitkov.
Zdroj: C. G. Jung: Všeobecný opis typov (Výber z diela: Zväzok I, s. 264, 331, Brno 1996)
2. Ako prijímate informácie?
Zameriavate sa na detail, alebo na celok? Táto polarita určuje, akým spôsobom zachytávame realitu a prijímame informácie. Jung tieto funkcie označuje ako iracionálne, pretože nie sú založené na rozumovom úsudku.
Vnímanie (S), informácie prijímané prostredníctvom zmyslov
Pri tejto variante ľudia prijímajú informácie o vonkajšom svete prostredníctvom svojho zmyslového vnímania. Dôležité sú pre nich teda zmyslové vnemy, ako je vzhľad, vôňa, materiál a podobne. Vďaka tomu je ich vnímanie konkrétne, praktické a veľmi realistické. Zmyslovo vnímavý typ je v populácii bežnejší a odhaduje sa na 65 až 75 % populácie.
Intuícia (N), informácie prijímané prostredníctvom nevedomia
Intuícia je druh vnímania reality, ktorý neprichádza cez základný zmyslový aparát, ale ide cestou z nevedomia. Ak teda u vás prevláda intuícia, nezameriavate sa toľko na detail, ale skôr na celok. Tento typ ľudí ďalej viac než fakty zaujímajú myšlienky, idey a možnosti a majú dobrú schopnosť predvídať situácie. Menšie praktické zameranie však môže spôsobovať problémy so sústredením a dokončovaním vecí.
3. Ako vyhodnocujete informácie?
Dávate si záležať na tom, aby bol váš záver vždy objektívny, alebo dávate prednosť svojmu subjektívnemu názoru? Získané informácie vyhodnocujeme pomocou racionálnych funkcií, ktorými sú myslenie alebo cítenie.
Myslenie (T), objektívne hodnotenie situácie
V tomto prípade sa ľudia orientujú podľa logického úsudku. Charakteristická je pre nich tvrdohlavosť, dôležité sú pre nich výsledky, majú analytické myslenie a nie sú príliš emocionálni. Ide teda o objektívny spôsob vyhodnocovania informácií podľa vzorca: pravda, nepravda, správne, nesprávne.
Cítenie (F), subjektívne hodnotenie situácie
Títo ľudia pri hodnotení volia radšej citovú rovinu. Usilujú sa o harmóniu, orientujú sa na medziľudské vzťahy a sú lojálni. Logickosť úsudku pre nich nie je prvoradá a dávajú skôr prednosť tomu, aký majú zo situácie pocit. Ide teda o subjektívny spôsob vyhodnocovania informácií podľa vzorca: príjemné, nepríjemné.
8 funkčných typov podľa Junga, charakteristika
Výsledkom Jungovej teórie je teda osem variantov, pri ktorých je vždy uprednostňovaná jedna prevládajúca funkcia, ktorá je nadradená. Štvrtá funkcia je vždy opačná, najmenej preferovaná a predstavuje vaše nevedomé alebo potlačené správanie.
Introvertný intuitívny typ
Mystik, umelec, fantasta, jasnovidec. Zo všetkých typov je najviac ponorený do vlastného sveta. Pre okolie je to záhadná bytosť, on sám sa cíti ako nepochopený génius. Svet je preňho prehliadkou subjektívne vnímaných symbolov a obrazov. Neustále hľadá Vyšší zmysel. Jeho tieňová stránka je prekvapivo silne pudová, čo sa niekedy môže prejaviť ako nutkavé správanie, hypochondria, zmyslová precitlivenosť alebo rôzne závislosti. (INTJ, INFJ)
Extrovertný intuitívny typ
Vizionár, inšpirátor, stylista, influencer, ktorý okolo seba vetrí nové príležitosti sľubujúce budúcnosť. Má značný problém sústrediť sa na prítomný okamih, a preto väčšinou nič zo svojich plánov a nápadov nedotiahne do konca. Je to veľmi inšpiratívna osobnosť, ktorá pohŕda nudnými konvenciami. Zaujímajú ho ľudia okolo neho a je dobrý v nadväzovaní kontaktov. Keď potláča svoje nevedomé vnímanie, stáva sa z neho majster vo vytváraní domnienok o druhých alebo môže mať sklony k hypochondrii a fóbiám. (ENTP, ENFP)
Introvertný mysliaci typ
Intelektuál, filozof, inovátor, skeptik, ktorý sa druhým môže javiť trochu podivínsky. Rád všetko skúma do hĺbky, vymýšľa nové teórie, zložité systémy a vidí nezvyčajné súvislosti. Potrpí si viac na vlastné názory a nápady než na to, čo je niekde napísané. Miluje svoju samotu a má pocit, že ho všetko a všetci rušia. Keď sa pošťastí, dokáže tolerovať úzky okruh dobrých priateľov. Je veľmi autoritársky, a hoci je len ťažko ovplyvniteľný, vonkajší svet sa mu predsa len dostáva pod kožu tým, že vedie vyčerpávajúci boj proti hlúposti ľudí, o ktorej má množstvo nepochybných dôkazov. (INTP, ISTP)
Extrovertný mysliaci typ
Empirik, vodca, konzervatívec, perfekcionista, ktorý uznáva iba všeobecne platné fakty. Má vedecké syntetické myslenie, baví ho fakty rozkladať a znova spájať, čím vždy nachádza nové poňatie. Má rád pevné pravidlá, poriadok a hmatateľnú realitu. Celý život sa usiluje o dokonalosť a opovrhuje tými, ktorí dokonalí nie sú. Má sklon kritizovať všetko a všetkých a môže byť veľký pedant. Svojimi citmi sa väčšinou neriadi, čo ho niekedy vedie až k dogmatickej strnulosti. Vo vyhrotenej verzii svojho potlačeného Ja sa z neho ľahko môže stať fanatik plný predsudkov a zaujatosti. (ENTJ, ESTJ)
Introvertný vnímavý typ
Snílek, maliar, fotograf, dizajnér, ktorý na seba rád nechá pôsobiť vonkajšie vnemy. Vníma krásu, kamkoľvek príde, dokáže prísť s novým originálnym pohľadom alebo zachytiť vec z nečakaného uhla. Ak neoplýva umeleckým talentom, mávа problém so sebavyjadrením. Niekedy nechápe ani sám seba. Realitu vníma ako magický svet a objektívne sa zapája, len keď treba brániť morálne hodnoty a zásady. Jeho sklon k dôverčivosti môže byť kompenzovaný prehnanou zaťatosťou, posadnutosťou alebo podozrievavosťou voči všetkému. (INFP, ISFP)
Extrovertný vnímavý typ
Pôžitkár, estét, zabávač, umelec života, ktorý žije výhradne pre svoje zmyslové zážitky. Najlepšie sa cíti vo víre diania. Je to veselý spoločník, ktorý si vždy dáva záležať na najkvalitnejšom nábytku a najlepšom víne. Môžete sa s ním hodiny rozprávať o ochutnávke prvotriednych syrov, ale len čo zabrúsite na psychologickú tému, začne sa nudiť. Nerád sa totiž pitve vo svojom vnútri, pretože je to preňho niečo, čo ho ruší v radosti zo života. Rovnako pohŕda logikou. Ľahko sa však môže stať zajatcom svojich sexuálnych fantázií, byť chorobne žiarlivý alebo napríklad prepadnúť sektárstvu. (ESFP, ESTP)
Introvertný citový typ
Tajomník, kontrolór, ochranca, konzultant, na ktorého sa dá veľmi spoľahnúť. Na druhých pôsobí vyrovnane, sebestačne a tiež veľmi chladne. Opak je však pravdou, pretože títo ľudia len pred okolím ukrývajú svoj hlboký cit a krehké vnútro, ktoré si chránia. Tento typ má veľmi dobrú pamäť a pripomína knižnicu. Jeho myslenie však môže byť niekedy príliš strnulé a málo kreatívne. Sklon k prílišnej tolerancii a túžbe po harmónii sa u týchto ľudí kompenzuje nevedomou panovačnosťou, samoľúbosťou, tyranstvom alebo hystériou. (ISTJ, ISFJ)
Extrovertný citový typ
Filantrop, kouč, tvorca, herec, motivátor, ktorý rád podlieha spoločenským konvenciám a verí v kultúrne hodnoty. Je obetavý a láskavý, zaujímajú ho ľudia, ale vo vzťahoch je veľmi prelietavý. Jeho city, ktoré vyjadruje okázalo, majú prednosť pred rozumom a bývajú veľmi premenlivé. Niekedy pôsobí až infantilne. Jeho tienistou stránkou je sklon k rozpoltenému správaniu a kompenzácii jeho nadmerne priateľského prístupu, čo sa prejavuje ako neuróza, chlad, nenávisť, odpor a neosobné správanie. (ENFJ, ESFJ)
Zdroj: C. G. Jung: Všeobecný opis typov (Výber z diela: Zväzok I, Brno 1996)
MBTI test osobnosti, rozšírenie typológie na 16 osobností
Na Jungovu typológiu nadviazali v 50. rokoch 20. storočia Katherine Briggsová a jej dcéra Isabel Myersová, ktoré teóriu rozpracovali z 8 na 16 typov osobnosti. Tak vznikla populárna typológia osobnosti MBTI (Myers-Briggs Type Indicator), ktorá okamžite zaznamenala veľký úspech, a to aj napriek tomu, že ju akademický svet kritizoval predovšetkým preto, že autorky neštudovali psychológiu. Napriek tejto kritike si však MBTI získal obľubu u verejnosti.
Pridanie ďalšej kategórie, ako si organizujete život?
Zatiaľ čo Jungova typológia je založená na jednej dominantnej kognitívnej funkcii, typológia osobnosti MBTI berie do úvahy hierarchiu všetkých 4 kognitívnych funkcií. Navyše je obohatená o kategóriu perceive (vnímanie) a judging (usudzovanie), ktorá vyjadruje životný štýl, teda spôsob, akým chcú ľudia usporiadať svoj život a životy druhých.
Usudzovanie (J), usporiadaný životný štýl
Do tohto typu patria ľudia, ktorí potrebujú mať všetko podrobne naplánované. Píšu si zoznamy, vo všetkom majú poriadok, radi robia veci postupne a dokážu záležitosti dotiahnuť až do úspešného konca. Všetko riešia dostatočne vopred a nič nenechávajú na poslednú chvíľu.
Vnímanie (P), improvizačný životný štýl
Títo ľudia väčšinou nemajú podrobné plány a skôr sa prispôsobujú aktuálnej situácii. Majú sklon všetko odkladať na poslednú chvíľu a častejšie sa u nich objavuje prokrastinácia. Pôsobia neporiadne, ale je to ich forma systému. Nerobí im problém nečakane meniť plány a pokojne z ničoho nič odletia na dovolenku.
MBTI test a jeho využitie v personálnom manažmente
MBTI test osobnosti je ľahko dostupný na internete, a preto si ho môže urobiť každý. Je tiež možné, že sa s ním stretnete niekde na vstupnom pohovore, pretože je veľmi obľúbený v oblasti HR a často sa využíva ako typológia osobnosti pre manažérov. Nie je ani tajomstvom, že dotazníky MBTI sa v minulosti používali pri nábore do veľkých firiem, ako je Apple, ale aj napríklad McDonald´s.
Výhodou MBTI testu osobnosti je skutočnosť, že nijako neohrozuje sebadôveru ani sebaúctu. Jeho prínos spočíva v tom, že dokáže ujasniť silné stránky a zároveň prináša vysvetlenie, ako každý človek funguje. To pomáha pozerať sa na slabé stránky človeka nie kriticky, ale konštruktívne. Pri použití v personalistike môže pomôcť zaradiť človeka na pracovnú pozíciu, ktorá bude ušitá na mieru priamo jemu, čo vedie k maximálnej spokojnosti oboch strán. MBTI test Vám môže pomôcť aj pri výbere povolania, keď jednoducho neviete, aká oblasť práce alebo pozícia by pre Vás bola vhodná. Ako totiž vyplýva z uvedeného, nie každý si dobre uvedomuje všetky svoje vnútorné túžby a schopnosti.
💡 Tip: Prečítajte si aj článok: Typológia osobnosti a temperament: Čo vieme?
