Ambivalentný vzťah nie je len otázkou lásky či nenávisti, ide skôr o križovatku protichodných emócií a myšlienok, ktorá môže viesť k psychologickým konfliktom a nerozhodnosti. V článku vysvetľujeme, čo presne ambivalentný vzťah znamená, ako sa prejavuje a aké má príčiny.
Nájdete tu aj súvislosť s úzkostnou väzbou a so správaním typu hot and cold, signály, kedy už nejde o zmiešané pocity, ale o manipuláciu, a konkrétne kroky, ako s ambivalenciou vo vzťahu naložiť.
Stručná odpoveď. Ambivalentný vzťah je vzťah, v ktorom k partnerovi cítite zároveň lásku aj odpor, túžbu po blízkosti aj nedôveru, a často si nie ste istá, či v ňom chcete zostať. Pojem ambivalencia zaviedol švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler v roku 1910 pre súčasné protichodné pocity, myšlienky alebo túžby.
Zmiešané pocity samy osebe nie sú porucha ani dôvod na rozchod, dá sa s nimi pracovať rozhovorom, hranicami a prípadne terapiou. Ak vás však partner ponižuje, kontroluje alebo sa vám vyhráža, nejde už len o zmiešané pocity, ale o násilie, a rozporuplné city k takému partnerovi sú v násilnom vzťahu bežné.
Pri bezprostrednom ohrození volajte 158 alebo 112, inak nonstop Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (v Česku: ROSA 116 016, pre ženy; Bílý kruh bezpečí 116 006, pre všetky obete), ideálne z telefónu, ku ktorému partner nemá prístup.
Obsah článku
Čo znamená ambivalencia a odkiaľ sa slovo vzalo
Ambivalencia znamená, že k jednej veci alebo osobe cítite zároveň dve protichodné veci. Ambivalentný je teda rozporuplný, rozpoltený alebo dvojznačný. Ambivalentný postoj k práci máte, keď vás baví aj vyčerpáva, ambivalentné pocity k partnerovi, keď ho máte rada a zároveň vás zraňuje.
Termín pochádza z psychiatrie. Švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler ho prvýkrát použil v roku 1910 v článkoch o schizofrénii a v tom istom roku v prednáške v Berne rozlíšil tri podoby. Vôľová ambivalencia znamená, že sa neviete rozhodnúť, čo urobiť, rozumová, že pri každom názore vidíte rovnako silné protiargumenty, a citová, že k tej istej osobe cítite protichodné emócie.
Pojem od Bleulera čoskoro prevzal Sigmund Freud a použil ho pre trvalé spolužitie lásky a nenávisti voči tomu istému človeku. Dnes psychológia hovorí o ambivalencii aj u úplne zdravých ľudí. Podľa prehľadu psychologičky Julianne Holt-Lunstadovej a psychológa Berta Uchina vnímajú ľudia ambivalentne približne polovicu dôležitých ľudí vo svojom okolí.
Zmiešané pocity sú teda bežné. Problém nastáva, až keď rozpor trvá dlho, berie vám pokoj a ochromuje vaše rozhodovanie.
Ambivalentný vzťah
Ambivalentný vzťah je termín, ktorý sa používa na opis vzťahu, v ktorom sa vyskytujú protichodné alebo rozporuplné pocity a myšlienky. Tento pojem sa často vzťahuje na emocionálne náročné vzťahy, v ktorých sa jednotlivec nachádza medzi láskou a nenávisťou, túžbou a odporom voči svojmu partnerovi alebo niekomu inému. Ambivalencia vytvára zložitú vzťahovú dynamiku a môže mať rôzne príčiny a dôsledky.
Prejavy ambivalentného vzťahu
Hlavným znakom ambivalentného vzťahu sú striedavé emócie, keď môžeme prežívať silné láskyplné emócie a zároveň pocity odporu alebo hnevu voči druhému. Tieto pocity sa môžu striedať alebo sa vyskytovať súčasne, čo vytvára psychologický konflikt.
Táto ambivalencia vedie k nerozhodnosti a neistote, pokiaľ ide o budúcnosť vzťahu. Ľudia nedokážu jasne určiť, ako sa cítia, a často sa pohybujú medzi extrémami.
Ambivalencia môže súvisieť s obavami z intimity a blízkosti. Človek cíti túžbu po spojení, ale zároveň aj strach z možného zranenia alebo straty autonómie.
Ako ambivalencia vyzerá v bežných dňoch
Ambivalencia sa väčšinou neukáže v jednej veľkej hádke, ale v drobných situáciách, ktoré sa opakujú. Ak sa v niekoľkých z nich spoznávate, neznamená to, že je váš vzťah zlý. Je to signál, že sa oplatí o ňom hovoriť.
- Tešíte sa, kým partnera uvidíte, a po hodine spolu máte chuť odísť.
- Plánujete spoločnú dovolenku a zároveň v duchu počítate, či spolu ešte budete.
- Keď sa partner ozve, uľaví sa vám, keď sa neozve, zaplaví vás úzkosť alebo hnev.
- Kamarátkam o ňom rozprávate striedavo ako o najlepšom človeku a ako o najväčšej chybe.
- Po hádke ste rozhodnutá odísť, po zmierení si neviete predstaviť život bez neho.
- Po blízkosti túžite, ale keď príde, cítite sa stiesnene a hľadáte dôvody na odstup.
Ambivalencia môže byť na jednej strane, ale aj na oboch. Niekedy jeden z partnerov túži po blízkosti a druhý sa jej bráni, potom sa role vymenia. Výsledkom je vzťah, v ktorom nikto z vás nevie, na čom je.
Príčiny ambivalentného vzťahu
Ambivalentný štýl vzťahu sa podľa teórie väzby spája so skorou skúsenosťou s dostupným, ale nespoľahlivým rodičom. Niekedy bol dostatočne chápavý a ústretový, inokedy konal čisto podľa svojich potrieb, bez ohľadu na vás. Viac o tom v časti o úzkostnej väzbe nižšie.
Korene ambivalentných vzťahov sú hlboko zakotvené v osobnostných, emocionálnych alebo vzťahových faktoroch. Tu sú niektoré z hlavných príčin ambivalentných vzťahov.
- Nedostatok dôvery. Predchádzajúce skúsenosti so sklamaním alebo zradou môžu narušiť dôveru v ďalších vzťahoch. Človek môže túžiť po spojení, ale zároveň sa obávať, že bude opäť zranený.
- Nízka sebaúcta. Nedostatok sebadôvery a sebaúcty môže vytvárať ambivalentné pocity vo vzťahoch. Človek môže mať problém prijímať lásku alebo podporu, pretože neverí, že si ju naozaj zaslúži.
- Komunikačné problémy. Neefektívna komunikácia vedie k nedorozumeniam a konfliktom, čo vyvoláva ambivalentné pocity. Nedostatok jasnej komunikácie môže sťažiť porozumenie potrebám a očakávaniam vo vzťahu.
- Strach z intimity. Ambivalencia môže vzniknúť z obáv zo straty autonómie a nezávislosti v dôsledku intímneho spojenia s druhým človekom.
- Opakujúce sa vzorce vo vzťahoch. Niektorí ľudia môžu vo svojich vzťahoch nachádzať opakujúce sa vzorce ambivalencie. Tieto opakovania zvyčajne súvisia s nevyriešenými problémami z minulosti.
- Nerealistické očakávania. Očakávania, ktoré nie sú v súlade s realitou, môžu tiež prispieť k ambivalentným pocitom. Ak človek očakáva dokonalosť alebo úplnú zhodu vo vzťahu, bude ťažké zvládať rozpory a rozdiely.
- Nedostatočné porozumenie emóciám. Neschopnosť identifikovať a vyjadriť vlastné emocionálne potreby a pocity môže vytvárať ambivalenciu. Partneri sa cítia zmätení a nerozumejú si navzájom.
Pracovať na porozumení týmto faktorom a aktívne hľadať spôsoby, ako vytvárať zdravšie vzorce vzťahov, môže viesť k pozitívnym zmenám. V niektorých prípadoch je užitočné vyhľadať podporu odborníka.
Riešenie ambivalentných vzťahov
Tieto kroky platia pre vzťahy bez strachu a násilia, inak si prečítajte časť o manipulácii nižšie. Ak sa partnera bojíte, prednosť má vaša bezpečnosť.
Riešenie ambivalentných vzťahov si vyžaduje čas, úsilie a hlbokú reflexiu. Identifikácia vlastných emócií, potrieb a hodnôt je kľúčovým prvým krokom. Keď si osvojíte schopnosť rozpoznať a vyjadriť svoje pocity, lepšie porozumiete vlastnému vnútornému svetu.
- Otvorená komunikácia je základným prvkom zdravého vzťahu. Otvorený dialóg umožňuje partnerom zdieľať svoje pocity, myšlienky a očakávania. Kľúčový je dôraz na aktívne počúvanie a rešpektovanie pohľadu druhej osoby.
- Práca na dôvere je v partnerskom vzťahu veľmi dôležitá. Posilňovanie dôvery si vyžaduje čas a konzistentné správanie. Konštruktívne konanie a transparentnosť pomáhajú obnoviť narušenú dôveru.
- Konflikty sú nevyhnutnou súčasťou každého vzťahu. Dôležité je naučiť sa s nimi pracovať zdravo a konštruktívne. Hľadanie spoločných riešení a rešpektovanie rozdielov môže viesť k lepšiemu porozumeniu.
- Zameranie na pozitívne stránky vzťahu a ocenenie dobrých chvíľ pomáha posilniť spojenie medzi partnermi. Aktívne hľadanie a vyjadrovanie vďačnosti zvyšuje pocit spokojnosti.
- Posilnenie individuálnej sily a nezávislosti môže prispieť k zdravšiemu vzťahu. Každý partner by mal mať priestor na osobný rast a rozvoj, čo vzťahu dodáva silu.
- Prehodnotenie nerealistických očakávaní a prijatie reality vzťahu môže znížiť konflikty a ambivalentné pocity. Realistické očakávania môžu viesť k väčšiemu porozumeniu a prijatiu vzájomných rozdielov.
V niektorých prípadoch je vhodné obrátiť sa na odborníka. Profesionál môže poskytnúť nástroje a perspektívu, ktoré podporujú rozvoj zdravších vzťahov.
Každý vzťah je jedinečný a to, čo funguje pre jeden pár, nemusí nevyhnutne fungovať pre iný. Kľúčové je byť otvorený zmenám, aktívne pracovať na rozvoji vzťahu a rešpektovať individuálne potreby a hranice oboch partnerov.
Ambivalentná a úzkostná väzba
Odkiaľ sa ambivalencia vo vzťahoch berie, vysvetľuje teória väzby. Založil ju britský psychiater John Bowlby a rozpracoval ju v trilógii Attachment and Loss, ktorej prvý diel vyšiel v roku 1969. Podľa tejto teórie si človek zo skorých skúseností s osobami, ktoré sa o neho starali, vytvára vnútornú predstavu o tom, čo môže od blízkych ľudí očakávať.
Psychologička Mary Ainsworthová v 60. a 70. rokoch pozorovala, ako sa malé deti správajú, keď od nich rodič na chvíľu odíde a potom sa vráti. Časť detí bola po návrate rodiča prítulná a ťažko sa upokojovala. Tento vzorec dostal názov úzkostne ambivalentná, alebo aj rezistentná väzba, a súvisí so starostlivosťou, ktorá je nepredvídateľná, raz ústretová a inokedy nie.
Čo zistili Hazanová a Shaver
Psychológovia Cindy Hazanová a Phillip Shaver v roku 1987 v časopise Journal of Personality and Social Psychology preniesli teóriu väzby na partnerskú lásku. Ich dotazník bol prvý, ktorým sa väzba merala v partnerských vzťahoch dospelých. Respondenti v ňom vyberali z troch krátkych opisov ten, ktorý na nich sedí najviac.
Úzkostne ambivalentný opis znel v preklade takto. „Zdá sa mi, že ostatní nestoja o takú blízkosť ako ja. Často sa bojím, že ma partner naozaj nemiluje alebo so mnou nebude chcieť zostať. Chcem s druhým človekom úplne splynúť a táto túžba ľudí niekedy odrádza.“
Ľudia s týmto štýlom opisovali lásku ako posadnutosť s túžbou po opätovaní a splynutí, s citovými výkyvmi, žiarlivosťou a silnou sexuálnou príťažlivosťou. Podľa autorov je zastúpenie troch štýlov u dospelých približne rovnaké ako u malých detí.
Väzba opisuje vzorec, nie diagnózu, a nehodí sa ako nálepka na partnera ani na vás. Neznamená ani, že je ambivalentný vzťah vaša vina. Podľa metaanalýzy psychológa R. Chrisa Fraleyho z roku 2002 je istota väzby od narodenia do 19 rokov len stredne stabilná, raná skúsenosť teda vplyv má, ale vzorec sa môže meniť.
Ak sa v úzkostnom opise spoznávate a trápi vás to, pomôže rozhovor s odborníkom. Ako taký rozhovor prebieha, opisuje článok na čo sa pýta psychológ a čo z toho vyplýva.
Ambivalencia a hot and cold správanie
Hot and cold, po slovensky horúco a chladno, je označenie pre správanie, keď partner strieda vrúcnosť a odstup. Jeden týždeň píše každý deň, plánuje spoločnú budúcnosť a je pozorný, ďalší týždeň sa neozýva, odpovedá jednoslovne a ruší stretnutia. Takéto správanie môže mať ktokoľvek bez ohľadu na pohlavie.
Za striedaním nemusí byť zlý úmysel. Môže ísť o vlastnú ambivalenciu, keď partner sám nevie, čo chce, alebo o strach z blízkosti. Niekedy ide o vedomú hru, napríklad o predstieraný nezáujem ako zvádzaciu taktiku. Zvonku sa tieto dôvody rozlišujú ťažko a nemusíte ich rozlíšiť, aby ste sa rozhodli, čo chcete vy.
Pre vás má hot and cold podobný dosah, nech je dôvod akýkoľvek. Žijete v neistote, čakáte na správy a z každej reakcie čítate, na čom ste. Ako čítať ticho v chate, rozoberáme v článku je online a nepíše, čo to zvyčajne znamená.
Vzťahy na striedačku
Krajnou podobou sú vzťahy, v ktorých sa partneri opakovane rozchádzajú a znova sa k sebe vracajú. Dlhodobo ich skúma americká komunikačná vedkyňa René M. Daileyová. Podľa jej štúdií majú tieto vzťahy nižšiu spokojnosť a viac neistoty ako vzťahy bez rozchodov.
Štúdia Vennumovej a kolegov z roku 2014 v časopise Journal of Social and Personal Relationships skúmala 323 nezosobášených párov, ktoré spolu žili, a 752 manželských párov. Rozchod a návrat niekedy zažilo 37 % nezosobášených a 23 % manželských párov. Tieto páry mali viac neistoty, pokiaľ ide o budúcnosť vzťahu, a boli menej spokojné.
Ak sa vo vašom vzťahu opakuje rovnaký cyklus, skúste si ho spísať. Čo predchádzalo odstupu, čo návratu a čo sa medzi tým zmenilo. Keď sa nemení nič, je to cenná informácia pre vaše rozhodnutie. Ak záujem partnera slabne postupne a dlhodobo, prečítajte si, čo robiť, keď partner stráca záujem.
Kedy už nejde o ambivalenciu, ale o manipuláciu
Ambivalencia je vnútorný rozpor, s ktorým človek sám zápasí. Manipulácia je konanie, ktorým si niekto zabezpečuje moc nad druhým. Hranica medzi nimi nie je vždy ostrá, ale niektoré signály ukazujú skôr na manipuláciu alebo kontrolu než na zmiešané pocity.
Ak vás partner ponižuje, kontroluje alebo sa vám vyhráža, nejde už len o zmiešané pocity, ale o násilie, a rozporuplné city k takému partnerovi sú v násilnom vzťahu bežné.
- Chlad a mlčanie prichádzajú ako trest, keď urobíte niečo po svojom.
- Partner spochybňuje vaše spomienky a vnímanie, až začnete pochybovať o sebe.
- Kontroluje váš telefón, peniaze alebo to, s kým sa stretávate.
- Postupne vás odreže od rodiny a priateľov.
- Vyhráža sa vám, deťom alebo sebe, ak odídete.
- Bojíte sa jeho reakcie a vopred premýšľate, čo ho nahnevá.
Nejde o to partnerovi na diaľku prisúdiť diagnózu, ale brať vážne, ako sa vedľa neho cítite. Viac o typických postupoch nájdete v článkoch o najčastejších druhoch manipulácie vo vzťahu, o vetách a taktikách manipulátora a o gaslightingu.
Ak sa partnera bojíte, neriešte situáciu rozhovorom osamote ani párovou terapiou. Odchod plánujte s odborníkmi a s ohľadom na svoju bezpečnosť. Pomoc je dostupná nonstop, volajte ideálne z telefónu, ku ktorému partner nemá prístup.
- 158 alebo 112. Pri bezprostrednom ohrození volajte hneď políciu.
- Pomoc obetiam. Obetiam kriminality a domáceho násilia pomáhajú špecializované poradne a linky, obrátiť sa môžete aj na políciu 158 (v Česku: linka Bílý kruh bezpečí 116 006, nonstop a zadarmo).
- 0800 212 212. Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, určená ženám, ktoré zažívajú domáce násilie. Funguje nonstop, zadarmo a anonymne (v Česku: krízová linka ROSA 116 016).
- Špecializovaná pomoc. Ľuďom ohrozeným domácim násilím pomáhajú špecializované centrá a poradne. Na pomoc vo vašom okolí sa môžete opýtať na Národnej linke pre ženy 0800 212 212 alebo na polícii (v Česku: intervenční centra v Registri poskytovatelů sociálních služeb na webe MPSV ČR).
- 155 alebo 112 a 0800 800 566. Pri akútnej vyhrážke samovraždou volajte 155 alebo 112. Pre vlastnú podporu môžete volať Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 (v Česku: Linka první psychické pomoci 116 123, nonstop).
Zavolať môžete aj vtedy, keď si nie ste istá, či ide o násilie. Nemusíte mať dôkazy ani hotové rozhodnutie.
Ambivalencia v dlhom vzťahu
V dlhom vzťahu ambivalencia často neprichádza ako búrka, ale ako tichá rozpoltenosť. Partnera máte rada, vážite si to, čo spolu máte, a zároveň vás niektoré veci dlhodobo zraňujú alebo vyčerpávajú.
Holt-Lunstadová a Uchino vo svojom prehľade z roku 2019 v časopise Perspectives on Psychological Science uvádzajú, že v troch štúdiách s americkými pármi vnímalo svojho manžela alebo manželku aspoň čiastočne ambivalentne 47 až 86 % ľudí. Ambivalentný vzťah v ich poňatí znamená, že je v ňom zároveň veľa dobrého aj veľa zlého.
Na zmiešaných pocitoch záleží aj kvôli zdraviu. V štúdii Uchina, Smitha a Bergovej z roku 2014 v časopise Psychological Science mali manželia viac zvápenatené vencovité tepny najmä vtedy, keď sa obaja navzájom vnímali ako zdroj ambivalencie.
Štúdia Birminghamovej a kolegov z roku 2015 zasa zistila vyšší krvný tlak počas bežného dňa u ľudí, ktorí partnera vnímali ambivalentne, a tiež u tých, ktorí tak hodnotili vlastné správanie. Ide o súvislosť, nie o dôkaz, že ambivalencia chorobu priamo spôsobuje.
Ambivalencia v dlhom vzťahu neznamená, že vzťah skončil. Pomôže pomenovať, čo vás teší a čo zraňuje, a hovoriť o tom skôr, než sa z drobností stane múr. Tipy nájdete v článku 7 tipov, ako na harmonický vzťah. Ak zvažujete, či má zmysel pokračovať, prejdite si 15 znakov, ako spoznať, že vzťah nemá zmysel.
Ako z ambivalentného vzťahu von
Z ambivalencie nevedie von jediné správne rozhodnutie, ale vyjasnenie. Cieľom nie je prestať cítiť rozpor, ale zistiť, čo vám vo vzťahu chýba a či vám to partner môže a chce dať.
Ak je vo vzťahu strach alebo násilie, nasledujúce kroky neplatia a prednosť má vaša bezpečnosť. V ostatných prípadoch môžete postupovať v troch krokoch.
Rozhovor
Vyberte si pokojnú chvíľu, nie večer po hádke. Hovorte o sebe a o konkrétnej situácii, nie o povahe partnera. Veta „keď sa tri dni neozveš, som neistá a neviem, na čom sme“ otvorí rozhovor lepšie než „ty si jednoducho nespoľahlivý“.
Opýtajte sa, ako vzťah vníma partner, a počúvajte, aj keď odpoveď nebude príjemná. Ďalší postup, ako hovoriť o kríze, nájdete v článku ako zachrániť vzťah a kedy to už nemá zmysel.
Hranice
Hranice hovoria, čo vo vzťahu prijímate a čo už nie. Pri hot and cold správaní môže hranica znieť napríklad „keď zrušíš stretnutie na poslednú chvíľu, ďalšie už navrhovať nebudem“. Dôležité je, aby ste ju dodržali, inak stráca zmysel.
Hranice nie sú trest ani vydieranie, ale informácia o vás. Ak vám robí ťažkosti povedať nie, pomôže článok ako sa naučiť hovoriť nie a nastaviť si vlastné hranice. Keď máte pocit, že bez partnera nedokážete fungovať, prečítajte si o závislosti od partnera.
Terapia
Ak sa rozpor ťahá mesiace a rozhovory nikam nevedú, pomôže odborník. Individuálna terapia pomáha pochopiť vlastné vzorce vrátane tých z detstva, párová terapia zas to, kde sa vy dvaja zasekávate. Aké formy existujú, opisuje článok o psychoterapii.
Manželské a rodinné poradne poskytujú podľa zákona o sociálnych službách (zákon o sociálních službách) odborné sociálne poradenstvo, ktoré je bezplatné. Párová terapia ani poradňa však nie sú vhodné, ak je vo vzťahu násilie alebo strach, v takom prípade sa obráťte na linky uvedené vyššie.
Tip. Zaujal vás článok? Prečítajte si aj Kedy navštíviť psychológa a čo vás u neho čaká
