Motivácia je niečo, čo by človeka malo posúvať ďalej, akýsi stimul, ktorý ho prinúti k vyššej výkonnosti. Je všeobecným javom, že ľudia často opúšťajú svoje pracovné pozície, pretože sa cítia nedocenení. V horšom prípade nadobudnú pocit, že sú naopak pre firmu príťažou. Motivácia vedie celý náš život, veď aj pri takej činnosti, ako je žiadosť o nové zamestnanie, píšete to, čomu sa hovorí motivačný list.
Motivácia ako taká je učebnicový psychický proces, ktorý odborníci vysvetľujú takto:
Ide o vnútornú pohnútku, ktorá podnecuje osobu k určitej činnosti a úzko súvisí s výkonnosťou jednotlivca: správne motivovaný človek podáva lepšie výkony a oveľa viac sa sústreďuje na dosiahnutie určitého cieľa.
Na samom začiatku procesu motivovania stojí slovo „nechuť“. Nechuť k práci je jednou zo základných pohnútok každého človeka. Jednoducho sa mi nechce, nemám chuť. Až správna motivácia môže osobu prinútiť vykročiť z komfortnej zóny a pustiť sa do tej konkrétnej činnosti. Ak je človek motivovaný, navyše si činnosti, ktoré vykonáva, viac užíva. Opakom je demotivácia, keď človek nevidí zmysel svojho konania a nedostáva zaň ani ohodnotenie či uznanie.
Obsah článku
Na čo sa zamerať, ak chceme správne motivovať druhých?
Motiváciu, teda odhodlanie a chuť niečo robiť, ovplyvňujú rôzne faktory. Tie zo zásady delíme na vonkajšie (t. j. motivácia zo strany zamestnávateľa, rodičov, partnera, …) a vnútorné (sebamotivovanie). Aké sú jej základné princípy? V praxi narazíme na dva druhy motivácie, a to:
- Pozitívnu motiváciu
- Negatívnu motiváciu
Pozitívna motivácia
Tá pochopiteľne lahodí nášmu uchu, je pretkaná samými superlatívmi a veľkolepým oslavovaním vašich schopností. Pozitívna motivácia je založená na báze odmeňovania, t. j. ak sa budete v práci snažiť, získate odmenu, ktorá bude mať buď hmotnú podobu (faktor hmotnej zainteresovanosti), alebo podobu sebarealizácie (faktor sebarealizácie) a morálneho uznania (faktor morálneho ocenenia). Pozitívna motivácia sa, samozrejme, prijíma veľmi ľahko, ale ak ju budete počúvať zakaždým a zo všetkých strán, ustrnete na mieste a nikdy sa nikam ďalej nepohnete.
Negatívna motivácia
S týmto pojmom sa spájajú predovšetkým dve zásadné slová, a to „existencia“ a „strach“. Strach človeka veľmi rýchlo prinúti k akcii, k činnosti, ktorej sa doteraz snažil vyhnúť alebo ju odkladal. A môže ísť priamo o existenčný strach (teda strach o prežitie) alebo o strach všeobecný (t. j. obavu zo straty čohokoľvek, na čom nám záleží, teda aj pracovného miesta). Negatívna motivácia je v mnohých ohľadoch zradná, pretože nie všetci ju vedia prijímať, a často sa stane, že osoba, ktorej niečo vyčítate, sa skôr uzavrie do seba, než aby na sebe zapracovala.
💡 Tip: Osvojte si pravidlá Odmeňovania a hodnotenia zamestnancov v tomto článku.
Ako motivovať zamestnancov?
Pýtate sa, ako správne a účelne motivovať druhých? Z hľadiska psychológie je motivácia vedomým činom povzbudzovania druhého človeka s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť. Hlavné ciele motivácie sú teda dva → lepší výkon alebo odvedená práca na jednej strane. Na druhej strane zasa nadšenie, radosť a sebanaplnenie z danej činnosti. Citátov na tému motivácia nájdete veľké množstvo, ale jeden akoby hovoril za všetky:
Motivácia je ako láska a šťastie. Je to vedľajší produkt. Ak sa do niečoho pustíte, motivácia vytrvať príde sama a objaví sa, keď ju budete najmenej čakať.
John Bruner
Z tohto motivačného citátu vyplýva, že často stačí jednoducho sa do danej veci pustiť, aj keď spočiatku možno nechceme, ale ak vytrváme, motivácia dokončiť ju príde sama. Dôležitá je preto vnútorná aj vonkajšia motivácia.
Ak ste napr. radovým zamestnancom obrovskej firmy, enormné požiadavky vám občas odčerpajú veľa energie a vy ju potrebujete doplniť účelnou motiváciou, ktorú má na starosti buď personalista, alebo dokonca líder celej spoločnosti. Všeobecne sa hovorí, že motívy povzbudenia by sa mali príjemcom servírovať postupne, zľahka a jemne. Naozaj citlivé uplatňovanie pracovnej motivácie dokáže doslova zázraky.
Medzi pozitívne prijímané nástroje správnej motivácie českí psychológovia radia:
- Ústne alebo písomné pochvaly a poďakovanie za dobre odvedenú prácu
- Konštruktívny feedback, čiže spätnú väzbu
- Teambuildingové akcie
- Informovanie o výsledkoch firmy a schopnosti plniť plány
- Načúvanie názorom zamestnancov, prípadne individuálne konzultácie v prípade potreby
- Dotazníky s rubrikou „námety a názory zamestnancov“, kde pracovníci môžu oznámiť svoje poznatky a pohnútky k práci
Vyššie uvedené body má na starosti buď priamo vedenie spoločnosti, alebo experti v oblasti HR (z angl. Human Resource). Veľkým prínosom každej firmy sú tzv. PR odborníci, teda tí, ktorí sa špecializujú na styk s verejnosťou.
Zahraničné médiá prispievajú svojimi skúsenosťami do kolektívneho povedomia o tom, ako správne a efektívne motivovať zamestnancov. Prinášajú súpis dôležitých poznatkov, súhrnne spísaných v nasledujúcich odsekoch. Aká je správna psychológia práce?
Venujte viac času stretnutiam „jeden na jedného“
Americkí marketingoví odborníci súhlasia s našimi expertmi v tom, že individuálne konzultácie sú kľúčom k pozitívnej motivovanosti pracovníkov. Anglicky sa tomuto fenoménu hovorí „one-on-one conversation“ a spočíva v tom, že líder tímu si k sebe postupne pozve všetkých svojich zamestnancov (samozrejme, po jednom) a konzultuje s nimi ich pracovné výsledky, pýta sa ich na ich názory a navrhuje spoločné individuálne riešenia vzniknutých problémov.
Každý jednotlivý radový pracovník sa potom cíti skutočne potrebný, a nie iba jednou drobnou súčiastkou v obrovskom súkolesí. Tu môžeme vidieť aj všeobecný rozdiel medzi veľkou korporáciou a menšou firmou. Korporácia sa bude snažiť svojich zamestnancov motivovať predovšetkým peniazmi, kým na druhej strane menšia firma bude mať väčší záujem hľadať pre zamestnanca prácu, ktorá ho naozaj baví a napĺňa.
💡 Tip: Ak potrebujete zlepšiť svoje komunikačné zručnosti, zamerajte sa na svoje Soft Skills.
Naozaj detailne premýšľajte o tom, čo vašich pracovníkov motivuje
Viete, čo ráno núti členov vášho tímu vstať z postele? Viete o ich cieľoch, ašpiráciách a záujmoch? Inými slovami, naozaj poznáte členov svojej skupiny? Veľkí lídri prejavujú záujem o prácu a profesijné ambície svojich ľudí, pomáha im to motivovať ich. Pozerajú sa ďaleko do budúcnosti a vytvárajú príležitosti na vzdelávanie a rozvoj svojich zamestnancov.
Hovorí sa tomu emocionálna angažovanosť. Vďaka tomu pracovníci nebudú plniť svoje úlohy preto, že im to ktosi nariadil, ale sami od seba sa pustia do práce, pretože jednoducho chcú. Taký stav je žiaduci v každej firme. Väčšina ľudí potrebuje pocit, že ich práca dáva zmysel. Že si ich prácu niekto aj všíma a cení si ju. Niektorých ľudí naopak motivujú predovšetkým peniaze a pre tých je dobré mať aj systém odmien. Ich spokojnosť sa do veľkej miery odvíja od toho, koľko zarobia.
Ďalšia skupina ľudí má rada osobný rozvoj a posun. Ak sa v práci môžu učiť nové veci, ktoré hneď uplatnia, táto motivácia učením im veľmi pomáha dosahovať lepšie výkony aj lepší pocit z práce.
Poskytnite im zdroje, s ktorými sa im bude pracovať ešte lepšie
Na začiatku stojí nesmierne dôležitá otázka, ktorú by mal správny líder vždy položiť. Znie: „Čo práve teraz potrebujete, aby ste mohli svoju prácu vykonávať lepšie?“ Banálna otázka, hovoríte si? Napriek tomu by vás prekvapilo, aké časté je, že ľudia vo vedúcich pozíciách túto otázku svojim zamestnancom nikdy nepoložia. Skúste to, možno budete doslova ohromení odpoveďami. Tie môžu znieť: „Chceme nový výrobný materiál,“ alebo „Potrebujeme o problematike zistiť viac informácií,“ prípadne „Túžime po nových pracovných priestoroch!“ Ak svojich ľudí vypočujete a navyše im aj splníte ich želania, prinesiete obrovský motivačný posilňovač.
Chváľte svojich zamestnancov odvážne a často
„Chcem byť v práci neviditeľný a nechcem byť počuť.“ Túto vetu nikdy od nikoho nebudete počuť. Každý chce byť za svoju činnosť pochválený, ba dokonca odmenený. Správny vodca tímu má toto na pamäti, a preto svojich pracovníkov veľa a často chváli. Jedna americká spoločnosť zverejnila výsledky štúdie, v ktorej boli zamestnanci jednej nemenovanej továrne pravidelne a často chválení. Z výsledkov vyplynulo, že výkonnosť firmy prudko stúpla, ale nielen to. Zvýšila sa aj lojalita pracovníkov voči vedeniu firmy a tým aj pravdepodobnosť, že zamestnanci v budúcnosti v tejto spoločnosti zostanú a nedajú výpoveď. Ako často teda chváliť? Autor spomínanej štúdie radí minimálne raz týždenne.
Dôležité je tiež rozlišovať vedúcich a lídrov. Veľmi dobrí lídri nielen chvália, ale svojou prácou aj motivujú ľudí k lepším výkonom. Svojím dobrým príkladom a tímovou prácou dokážu skvelo motivovať. Správny líder tiež verí vo svojich ľudí aj vo svoj cieľ. Takisto myslí pozitívne a snaží sa zhmotniť svoje vízie.
Pomôžte zamestnancom rozvíjať ich schopnosti
V tomto bode nehovorme o povinných bezpečnostných ani iných školeniach, ktoré musí každý pracovník nevyhnutne absolvovať. Porozprávajme sa teraz o individuálnych workshopoch alebo podujatiach, na ktorých si zamestnanci môžu vyskúšať úplne iné zručnosti a zistiť, či nemajú talent na nejakú ďalšiu činnosť. Ide o to, ponúknuť im možnosť učiť sa niečo, čo ich bude skutočne baviť, a nie im ukázať pár povinných činností, od ktorých aj tak veľmi rýchlo utečú k svojej zabehnutej rutine. Jedným z najčastejších dôvodov, prečo zamestnanci dávajú výpoveď, je rutina a stereotyp.
„V práci som sa už nemal čo nové naučiť a tiež som nevidel možnosť ďalej sa niekam posúvať alebo sa dokonca osobnostne rozvíjať.“
Podľa akých teórií sa riadi správna motivácia?
Psychológ a spisovateľ Ralph Smart pridáva jeden motivačný citát:
Obklopte sa ľuďmi, ktorí vás posúvajú k tomu, aby ste boli lepší. Žiadne drámy ani negativita. Len vyššie ciele a vyššia motivácia. Dobré časy a pozitívna energia. Žiadna žiarlivosť ani nenávisť. Jednoducho si navzájom ukazujte to absolútne najlepšie.
Citát naznačuje, že skupinová motivácia pomáha dosiahnuť ešte lepšie ciele. Navzájom sa podporujte, dodávajte si silu a odvahu a budete čoraz lepší. Žiadna ľudská bytosť nevie všetko. Jeden vie to, druhý ono. Ale ak jednotlivé kúsky spojíte, vznikne veľdielo, ktoré nemožno prehliadnuť.
Teórie motivácie zaujímajú psychológov odpradávna. Správne usudzujú, že rovnako ako je každý človek individuálny, aj na každého platí iný motivačný faktor. A s tým treba do budúcnosti počítať. Učebnice psychológie najčastejšie ponúkajú tieto teórie motivácie:
- Maslowova hierarchická teória potrieb
- Herzbergova dvojfaktorová teória
- Vroomova teória očakávaní
- Adamsova teória spravodlivosti
- Skinnerova teória pozitívneho posilnenia
- McClellandova teória získaných potrieb
Najdiskutovanejšou sa bezpochyby stala Maslowova teória potrieb, alebo ak chcete, Maslowova pyramída. Túto teóriu opísal americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943. Podľa tejto teórie má človek päť základných potrieb, ktoré sú zoradené podľa toho, ako sa evolučne vyvinuli, a zároveň podľa toho, či sú vyššie alebo nižšie z hľadiska svojej hodnoty. Maslow počas definovania nadobudol presvedčenie, že uspokojenie nižších potrieb je predpokladom toho, aby nastúpili vyššie potreby.
Potreby spolu potom tvoria akúsi pomyselnú pyramídu (potreby sú zoradené od nižších k vyšším):
- Fyziologické potreby
- Potreba bezpečia, istoty
- Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
- Potreba uznania, úcty
- Potreba sebarealizácie
Podľa Maslowa človek musí najprv naplniť svoje fyziologické potreby a túžbu po bezpečí a istote a až potom môže postúpiť na aspiračnú úroveň, kde už budú figurovať jeho ambície a túžba niečo dosiahnuť.
Ďalší psychológovia opisujú individuálne úrovne motivácie.
Herzbergova dvojfaktorová teória
Frederick Herzberg pomenoval dva základné faktory, ktoré sú pre zamestnancov zdrojom spokojnosti a motivácie, t. j. hygienické faktory a motivátory. Táto teória vhodne dopĺňa Maslowovu teóriu potrieb. Za hygienickými faktormi sa skrývajú tie, ktoré vyvolávajú nespokojnosť na pracovisku, teda napr. pracovné alebo platové podmienky, motivátory sú pochopiteľne tie faktory, ktoré nasmerujú človeka k spokojnosti, teda úspech, uznanie alebo profesijný rast.
Nenaplnenie hygienických faktorov na jednej strane vyvolá nespokojnosť, na druhej strane ich naplnenie nevyvoláva priamo pocit spokojnosti alebo dokonca hnevu zamestnancov. Pracovník ich berie ako samozrejmé a účinok ich naplnenia rýchlo vyprchá. Príkladom je nevyplatená mzda, ktorá pracovníka nahnevá, ale nie je to priamy motivačný stimul, ak sa napokon vyplatí. Naopak, naplnenie motivačných faktorov je nevyhnutnou podmienkou motivácie k vyšším pracovným výkonom, ich účinok na motiváciu je dlhodobý a ich nenaplnenie nemusí nutne znamenať nespokojnosť. Príkladom je udelená pochvala.
Vroomova teória očakávaní
Vroomova teória je založená na tom, že motiváciu človeka v jeho budúcom živote (povolaní alebo profesii) ovplyvňuje jeho vlastné vnútorné očakávanie, a to v troch prvkoch:
- Valence: presvedčenie o atraktívnosti cieľa
- Instrumentality: presvedčenie o dosiahnuteľnosti odmeny
- Expectancy: presvedčenie o reálnosti dosiahnutia cieľov
V praxi to znamená, že človek musí dôverovať samotnému cieľu, potom aj tomu, že je reálne ho dosiahnuť, a v neposlednom rade aj tomu, že za naplnenie cieľa dostane zodpovedajúcu odmenu.
Adamsova teória spravodlivosti
V učebniciach psychológie možno naraziť aj na termíny Teória spravodlivosti alebo Teória spravodlivej odmeny. Vychádza zo skutočnosti, že motiváciu človeka zvyšuje miera spravodlivosti, a to v dvoch rovinách:
- Odmena je podľa porovnateľných meradiel vo vzťahu k množstvu odvedenej práce primeraná, a teda spravodlivá.
- Okrem toho je odmena primeraná aj voči ostatným pracovníkom, je teda spravodlivá.
Jednoducho sa dá povedať, že pocit spravodlivosti pri udeľovaní odmien (alebo priamo mzdy) zvyšuje motiváciu pracovníka, zatiaľ čo pocit nespravodlivosti má opačný efekt.
Skinnerova teória pozitívneho posilnenia
Skinnerova teória posilnenia podrobne rozvádza fenomén motivácie pracovníka vo vzťahu k druhu odmien. Teória neposudzuje osobnosť, ale zameriava sa na správanie a rozlišuje tri základné pravidlá dôsledkov, o ktorých behaviorista Burrhus Skinner hovorí takto:
- Odmenou za pozitívne správanie sa pozitívne správanie posilňuje.
- Trestom za negatívne správanie sa negatívne správanie oslabuje.
- Ak chýba odmena alebo trest, správanie vyhasína.
Stručne sa dá povedať, že najlepšie výsledky vo vedení spoločnosti dosiahneme, ak pochválime človeka, ktorý urobil niečo dobré, a zároveň pokarháme pracovníka, keď vyviedol niečo negatívne (a to najlepšie bezprostredne po priestupku).
McClellandova teória získaných potrieb
Niekedy aj Teória troch potrieb alebo Teória osvojených potrieb je založená na tom, že motiváciu ľudí veľmi ovplyvňujú najmä tri druhy potrieb:
- Achievement motivation (n-ach): potreba niečo dosiahnuť, t. j. ľudia majú potrebu niečo dokázať, predstihnúť ostatných a nájsť uznanie.
- Authority/power motivation (n-pow): potreba moci, t. j. títo ľudia majú potrebu vládnuť, ovplyvňovať ostatných a mať nad nimi moc.
- Affiliation motivation (n-affil): potreba niekam patriť, t. j. ľudia majú potrebu byť súčasťou niečoho a rozvíjať vzťahy, túžia po priateľstve.
McClelland ďalej dodáva, že človek má všetky tri potreby a záleží iba na jeho preferenciách, ktorá z nich napokon prevládne.
Ako správne motivovať sám seba?
Americký spisovateľ Denis Waitley hovorí:
Motivácia začína túžbou. Keď niečo chceš, máš motív to získať.
Motivácia však nie je iba o tom dodávať odvahu iným a niekam ich smerovať. Aj my sami sa musíme v každodennom živote presviedčať, že robiť niektoré druhy činností má zmysel, a že na konci práce, ktorú napríklad neznášame, príde dobrý pocit. Mnohí z nás často riešia, ako sa motivovať k chudnutiu alebo ako dosiahnuť motiváciu k učeniu.
Českí aj zahraniční behavioristi sa zhodujú v jednom: svoje ciele nedosahujeme vytrvalosťou a disciplínou, ale správnou motiváciou. Jedine tá nás počas celej práce udrží v správnom smere, z ktorého nikdy nevybočíme.
Všade okolo nás je nespočetné množstvo rád, ako sa správne motivovať a čo robiť, ak motiváciu stratíme, ale práve tu platí viac než kdekoľvek inde, že každý človek je originál a motivačné faktory, ktoré platia na jedného, nemusia vôbec pomôcť druhému. Napriek tomu sa renomovaní psychológovia snažili spísať aspoň niekoľko základných pravidiel, ako sa dobre motivovať.
Vystavte si obrázok svojho cieľa
Nakreslite si obrázok alebo vytlačte fotografiu symbolizujúcu váš cieľ a vystavte si ju na viditeľnom mieste. Teraz máte svoj pomyselný cieľ každý deň na očiach a nemôže sa stať, že naň zabudnete. Napríklad mať často na očiach obrázok vášho obľúbeného športovca môže byť dobrý spôsob, ako sa motivovať k cvičeniu. Kúpiť si nový cvičebný úbor však môže byť tiež dobrá motivácia k športu. Obrázok vysnívaného domu vystrihnutý z časopisu a pripichnutý na vašej nástenke je jednou z ciest, ako sa motivovať do práce, ktorú neznášate.
Inšpirujte sa u iných
Čítajte príbehy tých, ktorým sa už podarilo dosiahnuť vysnívaný cieľ. Inšpiratívne knihy väčšinou obsahujú aj zaujímavé motivačné citáty, ktoré rozhodne majú niečo do seba. Napísať si svoj obľúbený motivačný citát niekam, kde ho budete mať často na očiach, vás môže dobre nabudiť zakaždým, keď začnete strkať hlavu do piesku.
Inšpirácia úspešnými ľuďmi sa vám môže hodiť napríklad vtedy, keď vám chýba správna motivácia k učeniu, všetko sa vám zdá márne a máte pocit, že to v živote aj tak nikam nedotiahnete. Ďalej môžete sledovať motivačné filmy alebo vás môže nakopnúť motivačná hudba. Všetky tieto aktivity vám pomôžu sústrediť sa na to najdôležitejšie, a tým je dosiahnutie vášho cieľa.
💡 Tip: Potrebujete poradiť s výberom správneho filmu? Prečítajte si náš článok Najlepšie motivačné filmy všetkých čias.
Snívajte o svojom cieli
Predstavte si v duchu ten nádherný moment, keď svoj cieľ dosiahnete. Skúste si ten okamih vybaviť do najmenších detailov. Vidíte? Zrazu má váš cieľ takmer hmatateľné obrysy a nie je len niečím nehmotným. Ak sa navyše naučíte, ako správne vizualizovať svoj cieľ, môžete tým aktivovať zákon príťažlivosti, o ktorom sa v súčasnosti toľko hovorí. Či funguje, alebo nie, zistíte iba tak, že ho vyskúšate. Možno takýto spôsob sebamotivácie skutočne k niečomu je a váš cieľ bude na dosah.
Zaznamenávajte svoj pokrok
Kúpte si denníček, vytvorte si tabuľku denných úloh alebo to do list a každý večer si urobte značku pri tých, ktoré sa vám podarilo splniť. Neexistuje lepšia motivácia, zrazu budete úprimne túžiť po tom, aby odškrtnutých úloh bolo čo najviac.
Potrebujete sa napríklad motivovať k cvičeniu alebo vám chýba motivácia na chudnutie? Vytvorte si úplne jednoduchú tabuľku, do ktorej si budete zapisovať svoj úbytok hmotnosti a tiež údaje o samotnom cvičení a druhoch pohybu. Keď na vlastné oči uvidíte, že kilá idú dole, nebudete potrebovať ďalšiu motiváciu.
💡 Tip: Ak to so sebamotiváciou myslíte vážne, určite si prečítajte o Nástenke vízií a cieľov.
Ako naopak nemotivovať?
Na záver je ešte dobré zdôrazniť rozdiel medzi správnou motiváciou a falošnou manipuláciou. Manipuláciu druhá strana skôr či neskôr často prekuká a má často zničujúce dôsledky pre vzťahy aj vzájomnú dôveru.
Manipuláciou môže byť napríklad to, že sľúbite odmenu alebo nejaký posun a ten sa po vykonaní danej činnosti neuskutoční. Dodržiavajte slovo, tým dávate príklad a zároveň podporujete motiváciu.
Čo demotivuje zamestnancov v práci?
Správna motivácia zamestnancov je neustály proces, ako sme si už ukázali vyššie v článku. Čo však rozhodne nerobiť?
- Nespravodlivo nastavené podmienky, pre každého iné.
- Nespravodlivé rozdelenie práce.
- Zbytočné obmedzenia, reporty a iná byrokratická záťaž.
- Prehliadanie úspechov alebo nespravodlivé hodnotenie.
- Nevyhodnocovanie cieľov a ich neustála zmena.
- Nedodržiavanie slova.
- Netransparentné správanie.
- Nespravodlivé delenie úspechov a zisku.
- Nemožnosť ďalej sa posúvať.
- Lipnutie na detailoch, ktoré nemajú absolútne žiadny vplyv na výsledok.
Dúfam, že ste sa dozvedeli všetko potrebné o motivácii, od teórie až po prax.
💡 Tip: Ako sa motivovať do práce? Skúste si vybrať správne pracovné motto!
