Jednodňový pôst: v tomto článku sa dozviete všetko o tom, prečo sa postiť, čo pôst prináša a aké má účinky. Naše telá sú pravidelne zaplavované škodlivinami, ktorých odstránenie nemusí byť také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Jednodňový pôst môže pomôcť zredukovať nežiaduce usadeniny v organizme, ako napríklad nadbytok tuku a škodlivé cukry.
Pôst je zdravšou cestou aj liekom na vyváženie dnešnej tučnej, presladenej a chemicky upravovanej stravy. Kým jednodňový pôst môže skúsiť naozaj ktokoľvek bez väčšej prípravy, náročnejší a veľmi populárny je aj trojdňový pôst, ktorý dokáže spustiť v tele procesy, ktoré telo za deň hladovania nezačne.
Pôst môžeme definovať ako proces, pri ktorom sa jednotlivec alebo skupina zrieka potravy, a to buď úplne, alebo čiastočne, t. j. vylúči z jedálnička nevhodné potraviny a ponechá v ňom len tie povolené. Tak či onak, pôst má danej osobe priniesť pozitívny úžitok.
Takto o pôste hovoria odborníci. Hoci sa môže zdať, že 24-hodinový pôst je vymoženosťou modernej doby, nie je to tak. Už naši predkovia sa pred stáročiami postili, čím podporovali vlastný zmysel pre skromnosť, udržiavali svoje telá zdravé a v dobrej kondícii. Tým často prišli na kĺb tomu, ako byť šťastní. V histórii bol takýto jednodňový aj viacdňový pôst často aj nedobrovoľný, keď ľudia jednoducho nemali čo jesť. To sa nám však dnes už nestáva. Ak máme menej peňazí, podľa prieskumov naopak siahame po najmenej zdravých potravinách a fast foodoch.
Čo taký jednodňový pôst zahŕňa? A naozaj zohráva úlohu pri udržaní dobrého zdravia?
Obsah článku
Aké sú pravidlá jednodňového pôstu a ako správne dodržiavať jednodňový pôst?
Stojí pred vami dôležité rozhodnutie: jednodňový pôst áno, či nie? Ak si odpoviete kladne, je namieste si o tejto problematike niečo naštudovať. Nejde totiž o to držať hladovku, ale sofistikovane a múdro znížiť príjem potravy na minimum, a to tak, aby z toho vaše telo malo dobrý pocit, a nie aby sa vystresovalo. Ako na pôst?
Ako teda správne dodržiavať jednodňový pôst? Nutriční terapeuti hovoria jasne:
Nevystavujte svoje telo šoku tým, že z hodiny na hodinu úplne vynecháte príjem akýchkoľvek kalórií a budete piť len čistú, najlepšie destilovanú vodu. Tým organizmu skôr ublížite.
Tí istí odborníci, ktorí prišli s touto radou, tiež dodávajú, že ak si chcete deň bez jedla čo najviac spríjemniť, stavte na osvedčené ovocné a zeleninové šťavy. Tie totiž bleskovo naštartujú detoxikačné a očistné procesy v tele a budú mať blahodarné účinky na opätovné nadobudnutie síl.
Odborné detoxikačné publikácie RNDr. Petra Fořta, CSc. predkladajú podrobné body najmä pre začínajúcich postiacich sa:
- Na úplnom začiatku zvoľte skôr poldňový pôst. Zjedzte zdravé raňajky a ľahký obed a potom prejdite na popíjanie vhodných tekutín. Ďalšie jedlo si doprajte až na druhý deň ráno.
- Prvému jednodňovému pôstu by mal predchádzať aspoň päťdňový zdravý a vyvážený jedálniček. Jedzte zdravé jedlá a pite dostatok bylinkových čajov a štiav. Po tejto procedúre bude prechod len na tekutiny oveľa jednoduchší.
- Zvoľte si vhodný deň na pôst. Pre niekoho je to sobota (alebo nedeľa), pretože pôst v mnohých prípadoch ide ruka v ruke s väčšou únavou, preto sa volia dni voľna. Iní však na očistný deň uprednostňujú skôr dlhý deň v týždni, keď sú v práci a na jedlo nemajú ani pomyslenie.
- Dôsledne dbajte na príjem ovocných štiav, najmä tých „očistných“, ako je citrusová, pomarančová alebo grapefruitová. Pôst plný zeleninových štiav sa hodí skôr na dlhšie postenie (najlepšie k päťdňovému pôstu).
- Pite tiež veľa čajov, najlepšie žihľavových. Naopak sa vyhýbajte mätovému, pretože podporuje vylučovanie žlče, čím podporí váš hlad.
- Ak vás prepadne neznesiteľný hlad, zjedzte pár kúskov kvalitného a čerstvého ovocia. Tým telo spoľahlivo „oklamete“ a navyše mu doprajete aj detox.
Je lepší jednodňový pôst, alebo dlhodobejšie postenie?
Mnohí ľudia riešia nasledujúcu dilemu: je lepšie držať dlhodobý pôst raz za čas, alebo ten jednodňový každý týždeň? Vyznávačka zdravého životného štýlu Věra Stádníková hovorí jasne v prospech dlhšieho postenia.
Doslova hovorí:
Krátkodobý pôst nie je vhodný, ak uvažujete o kompletnej očiste tela. Hodí sa na rýchlu obnovu energie a zníženie únavy, ale len čo hneď po pôstnom dni začnete jesť normálne, všetky škodliviny sa vo vašom tele obnovia. Na úplný a úplne nový reštart sa hodia dlhšie pôsty, najmenej však päťdňové, najlepšie napr. týždňové alebo osemdňové. Vďaka nim sa môžete napríklad zbaviť závislosti od čokolády, alkoholu alebo príliš pikantného jedla.
Ďalej hovorí, že jednodňové pôsty fungujú ako skvelá „udržiavačka“, dlhodobé účinky však nemajú. Navyše dodáva, že úplné vyčistenie tela od splodín a škodlivín nespozorovala ani po dvadsiatich jeden dňoch. K totálnej obnove vraj dochádza až približne po štyridsiatich dňoch. To je, samozrejme, extrémny výkon. Väčšina ľudí skončí maximálne pri dvojdňovom alebo trojdňovom pôste, ktorý má preukázateľné účinky na vaše zdravie.
Aké sú účinky a prínosy jednodňového (ale aj dlhšieho) pôstu?
Rád, ako na správnu detoxikáciu a chudnutie, je nespočetne veľa. Ak k pôstu pristupujeme zodpovedne a držíme sa rád odborníkov, môže nám pomôcť zredukovať nadbytočné kilá a nezdravé zlozvyky, ako pitie alkoholu, kávy a prejedanie sa tučným jedlom. Ak však na postenie hľadíme ako na modernú vymoženosť alebo módny doplnok, môžeme si poriadne ublížiť.
Medzi najzásadnejšie výhody postenia určite patrí zníženie hladiny stresu a nastolenie pohody.
Renomovaní americkí výživoví poradcovia zostavili zoznam štyroch hlavných benefitov, ktoré krátkodobé (a opakujúce sa) pôsty prinášajú. Zhrnieme vám ich v nasledujúcich odsekoch. Samozrejme, ak cvičíte a chcete nabrať svalovú hmotu, pôsty nie sú úplne vhodné. Niektoré organizmy reagujú pomerne masívnym úbytkom hmotnosti a odnášajú si to predovšetkým svaly, nie tuk.
Náš tip: Chcete sa stresu zbaviť raz a navždy? Inšpirujte sa v článku Ako sa zbaviť strachu a zbytočného stresu.
1. Pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi
Niekoľko štúdií zistilo, že pôst môže zlepšiť hladinu cukru v krvi, čo by mohlo byť užitočné najmä pre osoby ohrozené cukrovkou. Jedna štúdia na 10 ľuďoch s diabetom 2. typu ukázala, že krátkodobý prerušovaný pôst výrazne znížil hladinu cukru v krvi.
Tento účinok bol zaznamenaný najmä ráno, keď sa u človeka nalačno pozorovala dlhodobo stabilná hladina cukru v krvi. Je však dôležité mať na pamäti, že tento fenomén funguje u mužov a žien rozdielne. Kým napr. trojtýždňové postenie môže mať negatívny vplyv na ženské telo, u mužov nemusí byť pozorovaný žiadny účinok.
2. Bojuje proti zápalom
Hoci akútny zápal patrí medzi prirodzené imunitné procesy, ktoré slúžia na potlačenie infekcií, len čo stav dospeje do štádia chronického zápalu, môžeme pociťovať zvýšenú negatívnu záťaž nášho tela. Dlhodobé zápaly sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku chronických srdcových chýb, rakoviny a reumatoidnej artritídy.
Krátkodobé jednodňové pôsty dokážu potlačiť hladinu zápalových markerov a podporiť lepšiu telesnú kondíciu, ako naznačujú výsledky štúdie, ktorá na 50 vyšetrených dospelých jedincoch potvrdila výrazné zníženie chronických zápalov a zlepšenie imunitného systému.
Rovnaký účinok podľa odborníkov dosiahneme aj poldňovým pôstom. U zvierat sa navyše pri podmienkach podobných hladovke (t. j. výrazné zníženie prísunu kalórií v krmive) pozoroval menší výskyt chronických zápalov, najmä sklerózy multiplex.
U ľudí bolo vždy prirodzené, že sa striedali časy hojnosti a časy nedostatku. Pre človeka je krátkodobé hladovanie prirodzené a v drvivej väčšine prípadov rozhodne prospešné pre zdravie.
O ďalších možnostiach, ako zlepšiť imunitu, sa dočítate v článku 11 tipov a rád na posilnenie imunity.
3. Zlepšuje mozgové funkcie a bráni vzniku neurodegeneratívnych chorôb
Výskum sa síce väčšinou obmedzuje na zvieratá, napriek tomu niekoľko štúdií ukázalo, že pôst môže mať silný vplyv na zdravie mozgu. Jeden experiment na myšiach ukázal, že praktizovanie prerušovaného pôstu počas 11 mesiacov zlepšilo funkciu aj štruktúru mozgu. Iné štúdie na zvieratách uvádzajú, že pôst by mohol chrániť zdravie ich mozgu a zvýšiť tvorbu nervových buniek, čo by pomohlo zlepšiť kognitívne funkcie.
Čo sa týka neurodegeneratívnych chorôb, pôst môže chrániť pred ochoreniami, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Na vyhodnotenie účinkov pôstu na mozgové funkcie u ľudí je však potrebných viac štúdií.
Tip: Hľadáte ďalší skvelý návyk, ktorý Vám zlepší život podobne ako pôst? Skúste rannú studenú sprchu alebo saunovanie.
4. Pomáha pri chudnutí obmedzením príjmu kalórií a naštartovaním metabolizmu
Základnou motiváciou, prečo sa vôbec púšťame do pôstu, je pochopiteľne chudnutie. Účinky jednodňového pôstu na úbytok hmotnosti sú známe. Nedá sa povedať, že dvadsaťštyrihodinovou očistnou kúrou zhodíte desiatky kilogramov, môžete si však rozhýbať stagnujúci metabolizmus a aktivovať rýchlejšie spaľovanie tukov. U niektorých jedincov však môže pôsobiť aj tak, že telo je šokované a pri ďalšom príjme potravy sa snaží ukladať ešte viac tuku.
Niektoré výskumy zistili, že krátkodobé pôsty môžu naštartovať metabolizmus zvýšením hladiny neurotransmitera norepinefrínu, ktorý sa podieľa na úbytku hmotnosti.
Resting energy expenditure in short-term starvation is increased as a result of an increase in serum norepinephrine.
Zauner C, Schneeweiss B
Jeden prehľad ukázal, že celodenný pôst by mohol znížiť telesnú hmotnosť až o 9 % a výrazne redukovať telesný tuk počas 12 až 24 týždňov.
Pravidelný pôst pomáha aj v prevencii dlhotrvajúcich ochorení, ako sú rôzne alergie. Prísnym strážením jedálnička a občasným pôstom môžete výrazne zlepšiť napr. alergiu na lepok. Pôstom tiež doprajete odpočinok svojmu tráviacemu systému, ktorý inak pravidelne zásobujete rôznorodou stravou. Celý tráviaci trakt tak má šancu si aspoň na chvíľu oddýchnuť.
Na ukončenie kratších pôstov je vhodné niektoré ovocie alebo jednoduchá zdravá večera. Rozhodne by ste sa však po pôste nemali prejedať.
Aké sú typy pôstu?
- Kresťanská cirkev
Kresťania si zvolili piatok ako pôstny deň a v jedle sa prísne obmedzujú aj v období adventu, t. j. 40 dní pred Veľkou nocou, počítané od Popolcovej stredy. Určenie Veľkonočnej nedele závisí od prvého jarného splnu. Kresťania počas pôstu neignorujú jedlo úplne, iba nejedia mäso (okrem rybieho) a vyhýbajú sa alkoholu. Vo zvyšku adventnej očisty sa uspokoja len s jedným jedlom denne.
- Pravoslávna cirkev
Výpočet pôstneho obdobia je pre pravoslávnych podobný ako pre kresťanov. Hlavný rozdiel spočíva vo forme pôstu. Pravoslávni totiž nejedia absolútne nič živočíšneho pôvodu a úplne zakázaný majú aj olivový olej, dokonca aj panenský.
- Židovské náboženstvo
Židia sú známi tromi pôstnymi dňami: jom kipurom, Esteriným pôstom a pôstom prvorodených pred sviatkom pesach. Všetky úkony sú pri týchto udalostiach neodmysliteľne spojené nielen s očistou tela, ale aj duše.
- Budhistickí mnísi
Tí nejedia od poludnia jedného dňa do rána nasledujúceho dňa. Môžu sa postiť aj niekoľko týždňov, keď sa venujú modlitbám a meditáciám.
- Islam
Najznámejšia islamská pôstna udalosť (ramadán) je spojená s obdobím, ktoré je ohraničené západom a východom Slnka. V tomto čase človek nesmie jesť ani piť žiadne tekutiny.
Jednodňový pôst nie je žiadnym extrémom a mal by si ho vyskúšať každý. Je zaujímavé sledovať, ako telo funguje, keď sa zrazu zastaví príjem potravy. Možno budete prekvapení aj vy. Minimálne si uvedomíte, koľko času denne venujete príprave a konzumácii jedla. V deň pôstu máte zrazu toľko času navyše, že ani neviete, čo s ním. Pozeráte na hodiny, keď je čas raňajok, desiaty, obeda, večere. Namiesto jedla si môžete vytvoriť iný rituál, ktorým v tieto dni jedlo nahradíte (napríklad prechádzku). Zaujímavý je aj pocit, keď sa telo zrazu prepne na vnútorné zdroje a vy prestanete mať hlad aj bez toho, aby ste sa najedli.
