Sebareflexia vás posunie bližšie k vytúženému úspechu!

8,4K

Sebareflexia ako poznanie seba samého prináša nový pohľad na to, kto ste a kým by ste mohli byť. Ako chcete posúvať svoje hranice, keď neviete, čo máte teraz k dispozícii? Nemôžete inovovať systém, keď neviete, čo dokáže. Sebapoznanie je jednou z ciest, ako spoznať svoje schopnosti a naučiť sa byť otvorený novým.

Čo je sebareflexia?

Na to, čo je sebareflexia, sa dá nazerať z niekoľkých hľadísk. Veda, psychológia, etika. Nášmu uvažovaniu je asi najbližšie to, ako sebapoznanie vnímame z etického hľadiska. Ide o akési uvedomenie si seba samého, toho, kto sme, akí sme, aké je naše správanie, aké má takéto správanie následky, aké sú naše emócie. V širšom zmysle to zahŕňa aj prijatie takého správania, ktoré berie ohľad na svoje okolie, v rámci schopnosti hodnotiť vlastné činy.

Nedostatok sebareflexie nás môže nielen brzdiť, ale môže viesť až k tomu, že by sme mohli byť označení za nepríčetných, v najhoršom prípade za nesvojprávnych. Kto nedokáže hodnotiť vlastné konanie, stáva sa človekom, ktorý tak nekontroluje svoje konanie, pretože ho nedokáže vyhodnotiť, okrem iného, ako nevhodné alebo nebezpečné. To je však najhorší scenár. Nedostatok sebareflexie je pre nás zlý najmä v tom, že nevieme uchopiť vlastný potenciál.

Aby ste sa mohli posunúť vo svojom raste, v osobnom rozvoji, v profesii, bližšie k úspechu, je nevyhnutné, aby ste sa spoznali. Aby ste dobre vedeli, kto ste, čím disponujete a kde sa sami brzdíte. O tom je sebapoznanie. Nahliadnutie do svojho vnútra, tam, kde sa skrýva skutočná pravda o vás samých. Bez upravovania toho, čo si o sebe myslíte. Sami pred sebou nemusíte byť lepší, krajší, múdrejší, zábavnejší. Pozrite sa na to, akí naozaj ste.

Strata sebareflexie

Strata sebareflexie je potom niečo, čo nás dokáže brzdiť a postaviť do nevýhodnej pozície v spoločnosti. Sebareflexia nám umožňuje pomerne objektívne posúdiť vlastné činy a správanie. Svoje činy môžeme podrobiť objektívnemu sebahodnoteniu a následne vyhodnotiť, či si myslíme, že toto správanie bolo primerané, alebo nie. Vďaka tomu môžeme posúvať svoj ideál toho, ako by sme sa chceli správať a akí by sme chceli byť.

Vďaka sebareflexii sa vieme zhodnotiť. Dokážeme rozvíjať svoj potenciál a vyzdvihnúť klady. Človek bez sebareflexie sa správa úplne opačne. Pozerá sa na všetko iba svojou optikou a často si myslí, že všetky jeho činy sú správne. Nedostatok vlastnej sebareflexie mu neumožní dospieť k objektívnemu hodnoteniu svojho správania. Keď už svoje činy hodnotí, iba si ich slepo potvrdzuje.

Reflexia a sebareflexia

Samotná reflexia sa chápe ako spätný odraz, podľa filozofie potom ako myslenie. Preto sa sebareflexia chápe ako spôsob, ako sa na seba pozrieť do zrkadla a premýšľať o tom, kto sme, nahliadnuť dovnútra. Keď konáte, správate sa nejakým spôsobom, reagujete, potom reflektujete to, ako zmýšľate, aké sú vaše priority a postoje.

Je dôležité vedieť sa pozrieť na svoje správanie a na seba samého s odstupom. Nemôžeme sa plaviť svetom a spoločnosťou bez akejkoľvek zodpovednosti za to, akí sme a čo hovoríme tým, ako sa správame. Nie sme tu sami, a ak sa z nás stávajú partneri a rodičia, svojím konaním ovplyvňujeme tých, s ktorými žijeme.

Nedostatok sebareflexie

Negatívna sebareflexia je niečo, do čoho by ste sa nemali púšťať. Pri sebareflexii totiž nejde o to kriticky sa pozrieť na to, čo neviete. Nie je to ani nedostatok sebavedomia, ako si mnohí myslia. Nejde dokonca ani o to vychvaľovať sa, aby ste si zdvihli náladu alebo sebadôveru. Sebareflexiou si doslova „dávate rande sami so sebou“. Spoznávate sa, pýtate sa, možno prichádzate na veci, o ktorých ste netušili, ale rozhodne sa neznižujete.

Negatívnou sebareflexiou sa môže stať aj to, že ju zle uchopíte a výsledok sa minie účinkom. Takýto čin môže byť aj výsledkom straty sebareflexie. Je dobré vedieť, prečo sa do sebapoznania púšťate, a brať to zodpovedne. Keď budete chcieť vlastnej hlave nahovoriť veci, ktoré nie sú pravda, želaný výsledok sa aj tak nedostaví. Sebareflexia by nemala byť zameraná negatívne ani pozitívne. Malo by to byť čisto poznanie také, aké je.

Nedostatok sebahodnotenia neznamená nedostatok sebavedomia

Nedostatok sebareflexie neznamená nedostatok sebavedomia. Niekedy to môže znamenať práve opak. Je to istá strata schopnosti hodnotiť seba samého. Takýto stav môžeme pozorovať okolo seba. Nesúdnosť, nedostatok uznania a neschopnosť vidieť priestor na zlepšenie vyúsťujú do obrazov nevhodného oblečenia, reči, konverzácie a prednášok o úspechoch, ktoré sa tak nedajú brať vážne.

Nie je to len ako keď si kúpite oblečenie o 2 čísla menšie a vyrazíte do ulíc, alebo keď sa necháte znižovať, hoci ste úspešnejší než ten, kto vás znižuje. Ide o všetko, čo púšťate do svojho života napriek tomu, že na to nemáte, alebo keď nevyužívate svoje šance, pretože si myslíte, že to nezvládnete.

Mnohým ľuďom dnes chýba dostatok zdravej sebareflexie vo vzťahu k svojmu vzhľadu či postave. Mnohí sú k sebe zbytočne tvrdí a naopak niektorí ľudia trpia obezitou a nedokážu si pripustiť, že je možno potrebné zmeniť stravovacie návyky alebo začať aspoň raz týždenne behať. Nie každý dokáže pri pohľade do svojho vnútra alebo na svoje telo prizvať trochu realistického pohľadu.

Sebapoznanie, prečo je dôležité pre náš úspech?

Sebareflexia, sebapoznanie, sebahodnotenie, sebapoňatie. Keď si uvedomujete sami seba, uvedomujete si komplexný obraz vlastnej osobnosti, jednak v rámci svojej osoby, jednak v interakcii so svojím okolím. Nejde o hľadanie chýb. Ide o to, že dokážete vyhodnotiť svoje schopnosti a možnosti, svoje medzery, slabé aj silné stránky. Skrátka všetko, čo máte k dispozícii a čo vám môže pomôcť alebo naopak brániť v raste.

Keď chcete niečo posunúť ďalej, niečo vylepšiť, upgradovať, zisťujete najprv, v akom stave sa to nachádza. Ak chcem do svojho počítača nainštalovať nový „antivírus“, musím najprv vedieť, či vôbec nejaký mám a aký je. Možno to už nie je potrebné, alebo naopak, včera bolo neskoro. Viem však isto, aký je stav a čo môžem urobiť pre to, aby som ho zmenila tak, ako potrebujem.

Sebapoznanie funguje práve takto. Slúži ako nástroj profesionálneho alebo osobného rozvoja. Nazeráte na svoje postoje, myslenie, spôsoby reakcií. Vďaka tomu ste potom schopní reagovať lepšie, podľa svojich predstáv, bez neuvážených impulzov. Vďaka tomu dokážete eliminovať to, čo vás brzdí, a naopak posilniť to, v čom ste dobrí. Výsledkom takejto práce je potom spôsob myslenia, správania, reakcií a práce, ktorý vás posúva ďalej.

💡 Tip: Veľmi dobrým nástrojom a ukážkou sebareflexie je každoročné bilancovanie života na konci roka, keď si rozdelíte svoj život do jednotlivých oblastí a hodnotíte úspechy aj zlyhania. Následne by ste si mali nastaviť ciele na nasledujúci rok, ktoré Vás budú celý rok správne motivovať. Na toto hodnotenie nepotrebujete žiadny zložitý vzor. Stačí jednoduchá tabuľka s plusmi a mínusmi. Prípadne ju môžete doplniť percentuálnym hodnotením, ak máte radi čísla.

Ukážka sebareflexie

Sebareflexiu je dobré robiť pravidelne. Rovnako ako pri iných metódach a technikách osobného rozvoja, aj tu platí, že ak chcete dosiahnuť nejaký výsledok, musíte si s tým dať prácu. Najprv sa na seba pozrieť, úplne bez pozlátok a prikrášľovania alebo, naopak, znižovania svojich schopností, a spoznať sa. Toto nahliadnutie by ste mali robiť pravidelne, pretože len vďaka tomu si poznatky vryjete do pamäti a váš mozog ich prijme za svoje.

Metódy sebareflexie sú rôzne. Na začiatok si skúste pripraviť zoznam otázok, ktoré budete klásť sami sebe. Môže vám to poslúžiť ako odrazový mostík. Ak budete poctiví, časom určite sami budete dobre vedieť, na čo sa pýtať a ako. Otázky môžete tvoriť aj podľa toho, ako sa cítite, a ak sa práve nechcete pýtať, skúste sa len na seba pozrieť. Chvíľu len tak stáť a premýšľať o sebe. Vaša myseľ vám možno ukáže cestu sama. Alebo skúste meditáciu.

Sebapoznanie, skúste napríklad tieto otázky

Či už zistíte, že nežijete v súlade so svojimi prioritami, alebo že by ste možno chceli mať iné priority. Alebo zistíte, že máte isté ilúzie a predstavy o svojom živote, ktorých sa treba zbaviť. Je jedno, na čo prídete, dôležité je, že to bude to pravé „vaše“ a vy budete vedieť, čo máte v rukách a ako s tým ďalej naložiť. V dnešnej dobe žijeme vo svete ilúzií v podobe upravených profilov na sociálnych sieťach a takéto nahliadnutie do seba je trochu náročné. Určite to však stojí za to.

TOP 5, prečo je dôležitá správna sebareflexia

1. Práca. Pre našu kariéru je správna sebareflexia v práci veľmi dôležitá. Potrebujeme ju na vyhodnotenie potenciálu a slabín. Aby sme boli skvelí zamestnanci alebo úspešní podnikatelia, musíme vedieť, kde máme priestor na zlepšenie a ktoré svoje vlastnosti môžeme využiť.
2. Potenciál. Na využitie vlastného potenciálu musíme byť dostatočne súdni vo všetkých rovinách. Nevyužijeme svoj potenciál, keď si budeme myslieť, že vieme lietať. No nevyužijeme ho ani vtedy, keď sa budeme považovať za hlupákov, hoci nimi nie sme. Na vysokú školu sa nevydáme, keď si nebudeme veriť. Mnoho veľmi múdrych ľudí sa nikam neposúva pre nedostatok sebadôvery, ktorý je spôsobený tým, že sa nevedia zhodnotiť reálne.
3. Vzťahy. Je to ako začarovaný kruh. Keď nemáme vo vzťahu dostatok sebareflexie, robíme niektoré veci, ktoré nie sú vhodné. Je jedno, či v dobrom, alebo zlom zmysle. Oboje má rovnaký účinok. Keď sa správame neprimerane, pretože sa vidíme lepší, než sme, strácame záujem ľudí okolo nás. Keď sa neustále podceňujeme a správame sa pod úrovňou svojich schopností, strácame dôveru partnerov a ich chuť neustále nás presviedčať o tom, akí naozaj sme.
4. Prezentácia. Vlastná prezentácia je v našej spoločnosti veľmi dôležitá. Ako vystupujeme pred ostatnými ľuďmi, ako sa vyjadrujeme, čo máme na sebe, naše názory, všetko, čo robíme, a kým sme, predurčuje naše postavenie v spoločnosti. Je to síce trochu o istom pozlátku, ak sa na to pozeráme napríklad z pohľadu sociálnych sietí, ale hodnoteniu sa nikde nevyhneme. Ženy skenujú iné ženy, muži pozorne sledujú výsledky a výkony svojich kolegov. Zvádzame nepretržitú súťaž o partnerov, spoločenské postavenie alebo roly, lepšiu kariéru a podobne. Na to všetko musíme byť schopní správnej sebareflexie.
5. Zodpovednosť. Každý deň, každú chvíľu, vždy a všade sme zodpovední sami za seba a tiež za niekoho iného. Vhodným sebahodnotením si preukazujeme úctu a umožňujeme si rásť. Nesmieme však zabudnúť ani na zodpovednosť, ktorú získavame, keď s niekým žijeme. Najmä vtedy, keď sa z nás stávajú rodičia. Práve vtedy je najvyšší čas dokázať sa pozrieť sám sebe do očí, do pomyselného zrkadla. Pretože to, ako sa správame a čo robíme, vidia naše deti a my ich to všetkými svojimi skutkami učíme. Učíme ich teda, ako rozvíjať svoj potenciál alebo ako ho potláčať a vydávať sa nevhodným smerom.

Vnútorný pozorovateľ a sebareflexia

Ako je vlastne možné, že dokážeme sami seba pozorovať a hodnotiť sa? Podľa meditačných náuk vychádzajúcich z budhizmu má v sebe každý z nás takzvaného vnútorného pozorovateľa, ktorý nepremýšľa, ale vníma. Na základe vnímania a pozorovania svojich myšlienok, pocitov, emócií a činov si robíme vlastnú spätnú väzbu. Dalo by sa teda povedať, že vnútorný pozorovateľ je sprostredkovateľom našej sebareflexie. Na trénovanie vnútorného pozorovateľa môžete používať rôzne techniky, ako je napríklad meditácia, vnímanie telesných pocitov, pozorovanie myšlienok, emócií alebo napríklad život v prítomnosti.

💡 Tip: Niekedy máme o sebe skreslené predstavy, čo znamená, že naša sebareflexia je nedostatočná. Dobrou metódou sebapoznania je preto napríklad Jungova typológia osobnosti, ktorá vám pomôže nazvať svoje silné aj slabé stránky pravými menami. Rovnako vám môžu pri sebapoznaní a sebahodnotení pomôcť aj ďalšie typológie, ako je napríklad MBTI, typológia temperamentu, astrológia a podobne.