Pýtate sa, ako prestať žiarliť? Veľa z toho môžete ovplyvniť sama. Chronická žiarlivosť dokáže vzťah vážne poškodiť.
Stručná odpoveď. Žiarlivosť je bežná emócia a sama osebe neznamená, že je s vami niečo v neporiadku. Pomáha zistiť, čo ju spúšťa, v okamihu žiarlivosti nekonať hneď a o pocite hovoriť s partnerom namiesto toho, aby ste ho kontrolovali. Keď žiarlivosť neodchádza a ovláda vaše dni, obráťte sa na psychológa alebo registrovanú manželskú a rodinnú poradňu, kde je poradenstvo zadarmo.
Ak naopak žiarli partner a kontroluje vám telefón, sleduje polohu alebo vám zakazuje priateľov, nejde o prejav lásky, ale o varovný signál. Keď sa ho bojíte, zavolajte na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (v Česku: ROSA 116 016) alebo sa obráťte na organizáciu, ktorá pomáha obetiam trestných činov (v Česku: Bílý kruh bezpečí 116 006), ideálne z telefónu, ku ktorému partner nemá prístup.
Obsah článku
Odkiaľ sa žiarlivosť berie
Žiarlivosť sa ozve, keď máte pocit, že vám niekto alebo niečo môže vziať človeka, na ktorom vám záleží. Psychologička Susan Albersová z americkej Cleveland Clinic ju opisuje ako zložitú a nepríjemnú emóciu, ktorá je zároveň normálna. Podľa nej prichádza v krátkych návaloch, v extrémnej podobe však môže byť toxická.
„U mnohých ľudí je skutočným koreňom žiarlivosti neistota,“ hovorí Albersová. Cleveland Clinic medzi časté spúšťače radí nízke sebavedomie, úzkosť, sklon fixovať sa na detaily a minulé traumy, napríklad zradu alebo citové týranie v predchádzajúcom vzťahu. Preto žiarlivosť môže vypovedať viac o tom, čo ste prežili, než o tom, čo práve robí partner.
Žiarlivosť a neistá citová väzba
Na súvislosť žiarlivosti s citovou väzbou sa zamerali psychológovia Sharpsteen a Kirkpatrick v štúdii, ktorú v roku 1997 uverejnil Journal of Personality and Social Psychology. Podľa nich výskum zodpovedá predstave, že žiarlivosť je „prinajmenšom sčasti produktom ohrozenia väzbových vzťahov“, teda strachu, že o blízkeho človeka prídete.
Ľudia s rôznym štýlom väzby prežívali žiarlivosť rôzne. Úzkostne pripútaní častejšie než ostatní držali hnev v sebe a neprejavili ho. Vyhýbaví obracali hnev a vinu proti tretej osobe. Isto pripútaní skôr dali hnev najavo priamo partnerovi a zároveň vzťah udržali.
Pre prax z toho vyplýva jedno. Keď sa žiarlivosť vracia stále dookola, hoci partner dôvod nedáva, oplatí sa pozrieť aj na to, ako bezpečne sa vo vzťahoch všeobecne cítite. Ak sa vo vašom vzťahu strieda blízkosť a odstup a neviete, na čom ste, prečítajte si, čo je ambivalentný vzťah.
Ako rozpoznať zdravú a nezdravú žiarlivosť
Občasné pichnutie žiarlivosti patrí k životu. „Znamená to jednoducho, že ste človek,“ hovorí Albersová. Zdravá žiarlivosť je krátka, dokážete ju pomenovať a hovoriť o nej a nevedie k tomu, že partnera strážite. Po rozhovore alebo s odstupom odznie.
Nezdravá žiarlivosť trvá, vracia sa bez nového dôvodu a riadi, čo robíte. Cleveland Clinic medzi prejavy uvádza posadnutosť tým, čo partner robí, rastúcu nedôveru a pocit, že nestojíte za nič. Ak kontrolujete partnerov telefón, vypočúvate ho alebo mu chcete určovať, s kým sa stretáva, žiarlivosť prerástla do kontroly.
Albersová zároveň upozorňuje, že žiarlivosť nemusí byť len vo vašej hlave. Niekedy zachytíte skutočné ohrozenie vzťahu a ťažké je rozlíšiť, čo je fakt a čo strach. Preto pomáha pýtať sa, čo ste naozaj videli alebo počuli a čo si k tomu domýšľate.
Keď podozrenie potvrdia fakty, napríklad vám partner sám povie, že sa s niekým stretáva, nejde už o vašu žiarlivosť, ale o problém vo vzťahu. Porozprávajte sa s ním v pokoji, a ak sa v tom nechcete vyznať sama, pomôže párová poradňa. Ako sa rozhodnúť, či má vzťah zmysel, opisuje článok 15 znakov, ako spoznať, že vzťah nemá zmysel.
Ako prestať žiarliť, keď nie je prečo?
Váš partner vám možno žiadny dôvod nedáva. Možno vám predsa len nejaký dôvod na žiarlivosť svojím správaním dáva. Otvorene flirtuje, úzkostlivo si stráži súkromie alebo bol v minulosti už v škole sukničkárom. Ale predsa len, ruku na srdce. Je to naozaj také vážne? Ak hľadáte odpoveď na túto otázku, možno tušíte, že na takú silnú žiarlivosť rozumný dôvod nemáte.
1. Prečo žiarlite?
Aká situácia vo vás žiarlivosť vyvolala? V akej chvíli sa vám osteň žiarlivosti zarýva pod kožu najhlbšie? Keď si partner večer s niekým píše na mobile a vám vŕta hlavou, s kým? Alebo keď vám partner z práce nevolá? Alebo keď spolu vyrazíte von a partner obdarí čašníčku úsmevom, ktorý sa vám zdá žiarivejší ako ten, ktorý venoval vám?
Vezmite do ruky papier a ceruzku a každú takúto situáciu do detailu opíšte. Analyzujte predovšetkým vlastné pocity. Skúste prísť na to, prečo práve v tejto situácii začínate žiarliť.
Tip: Nepíšte na počítači ani mobile, ale rukou. Písanie rukou vám pomôže lepšie si uvedomiť, čo píšete.
2. Spoznajte svoje vlastné dôvody žiarlivosti.
Odpoveď na to, prečo vás zžiera žiarlivosť, nájdete vo vlastnej mysli. Môže to byť nevyriešená minulosť. Váš bývalý partner vás opustil kvôli milenke a bol to chronický klamár. Uvedomte si, že svojho súčasného partnera ste si vybrali práve preto, aby sa toto znova nestalo. Súčasný partner však nie je váš bývalý.
Môžete mať tiež z rodiny zakorenené vzorce, v ktorých muž alebo žena podvádza toho druhého. Venujte premýšľaniu o dôvodoch svojej žiarlivosti trochu času. Spíšte si, na čo ste prišli.
3. Popracujte na svojom sebavedomí.
Nízke sebavedomie patrí k častým príčinám sklonov k žiarlivosti. Nepoznáme vlastnú cenu a sme presvedčení, že iné ženy alebo muži sa nášmu partnerovi určite zdajú atraktívnejší. Väčšinou to tak nie je, pretože je s nami, nie s nimi.
Ak si však neveríme, rozumné dôvody nám stačiť nebudú. Váš partner však nemôže za vaše nízke sebavedomie. To je niečo, na čom musíte pracovať sama. Ako? Môžete využiť okrem iného tieto tipy:
- Spíšte si zoznam svojich dobrých vlastností.
- Spíšte si zoznam svojich úspechov.
- Spriateľte sa so svojím telom.
- Spíšte si dôvody, prečo je s vami partner.
- Často a nahlas samu seba chváľte.
Tip: Popracujte na sebe. Už len to, že začnete s osobným rozvojom, vám na sebavedomí môže pridať.
4. Nájdite si vlastné koníčky.
Možno ani nežiarlite na iné ženy či mužov. Možno žiarlite na čas, ktorý partner netrávi s vami. Sedíte doma a máte čas premýšľať. Vráťte sa k svojim koníčkom, ktorým ste sa venovali, kým ste sa stretli. Alebo si nájdite nové.
Dôležité je, aby to bolo niečo, čo máte len vy sama a čoho partner nie je súčasťou. Váš čas pre seba. Vlastné koníčky vám so žiarlivosťou pomôžu hneď niekoľkými spôsobmi:
- Zvýšite si sebavedomie.
- Zamestnáte špekulujúcu myseľ.
- Získate víziu a náplň.
- Spoznáte nových ľudí.
- Partner vás uvidí v inom svetle.
Tip: Nejde o to, aby začal žiarliť váš partner. Ide o to, aby ste mali vlastný život, ktorý vás baví aj bez neho.
5. Obmedzte sociálne siete a elektronickú komunikáciu.
Sledujete partnera na Facebooku? Riešite, čo dal na Instagram? Tak s tým okamžite prestaňte. Sociálne siete žiarlivosť ľahko prikrmia, odpovede v nich nenájdete. To, čo tam nájdete, môže vaša myseľ donekonečna rozoberať.
To, čo si prečítate, si môžete počas jedného popoludnia desaťkrát vyložiť inak. Keď sa potom večer svojho partnera opýtate, zistíte, že odpoveď bola celý čas úplne jednoduchá. Prečo sa trápiť?
To isté platí o snahe vyvolať v partnerovi žiarlivosť vlastnou činnosťou na sociálnych sieťach. Ak budete pridávať fotky len preto, aby partner žiarlil, možno žiarlivosť vyvoláte. Partner si ju však múdro nechá pre seba a príspevok nebude komentovať. A vás okrem žiarlivosti začne zžierať ešte aj pocit nezáujmu zo strany vašej lásky.
6. Predvolajte svoju žiarlivosť na krížový výsluch.
Nasledujú rady, ktoré sa hojne využívajú pri riešení utkvelých myšlienok pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT). Príčinou vašej žiarlivosti totiž nie je chladný rozum, ale rozbúrené emócie. Urobte z rozumu obhajcu a podrobte žalobkyňu v sebe neľútostnému krížovému výsluchu.
Vezmite si do ruky papier a ceruzku a spíšte si všetky dôvody, ktoré máte pre svoju žiarlivosť. Pridajte aj argumenty obhajoby, aké dôkazy tu sú pre partnerovu nevinu? K akému výsledku by na vašom mieste dospel spravodlivý sudca alebo nezávislá porota?
7. Čo by ste povedali svojej najlepšej kamarátke?
Keby za vami prišla vaša najlepšia kamarátka a zverila sa vám so svojím podozrením, čo by ste jej odpovedali? Vymenujte svojej pomyselnej kamarátke všetky dôvody, aké pre žiarlivosť máte.
Môžete tiež pridať všetko, čo ste sa o sebe a o partnerovi dozvedeli pri nasledovaní predchádzajúcich rád. A predstavte si, čo by vám asi odpovedala. Čo by ste odpovedali kamarátke, ktorá by sa vám s takouto myšlienkou zverila?
Tip: Začnite tým, že svoje podozrenie vyslovíte nahlas tak, ako ho cítite. Niekedy stačí na vlastné uši počuť, ako absurdne to znie.
8. Pošlite špekulujúcu myseľ na dovolenku.
Niekedy je s nami náš vlastný rozum v koncoch a len hľadáme cesty, ako sa upokojiť. Utkvelé myšlienky sa tak nazývajú práve preto, že sa ich nedá ľahko zbaviť. Niekedy práve tým, že ich skúmame a analyzujeme, ich posilňujeme. Práve tým, že sa ich snažíme rozumom vyvrátiť, prilievame olej do rozpálenej panvice svojej žiarlivosti. A žiarlivosť prská a páli čoraz viac.
Keď ste si dôvody raz spísali a myšlienka sa aj tak stále vracia dookola, ďalšie rozoberanie už nepomáha. Preto podľa nás pomáha neodbytným myšlienkam jednoducho nevenovať pozornosť. Ak viete, že sú nezmyselné, nemusíte ich vyvracať.
Keď vás aj napriek tomu žiarlivosť neznesiteľne trápi, dajte svojej mysli inú potravu. Namiesto toho, aby neustále dookola vymýšľala scenáre o nevere, choďte si čítať. Narovinu si povedzte „Tak žiarlim, no a čo?“ Prijmite ten žiarlivý hlas v sebe, len mu nevenujte čas a pozornosť. Radšej si užívajte to, čo vás baví.
9. Urobte opak toho, čo vám radí vaša paranoja.
Celý život sa učíme. Nepríjemné dôsledky nášho konania sa nám, žiaľ, vryjú do pamäti oveľa hlbšie ako tie pekné. Ale aj to príjemné môže ovplyvniť naše myslenie. Čo by ste urobili, keby sa váš partner na večierku zabával s atraktívnou kolegyňou? Žiarlivosť by vám radila nasadiť protivný výraz, dať si poldeci a uraziť sa. Zvyšok večera by potom nestál za nič. Negatívny zážitok len prehĺbi našu žiarlivosť.
Čo ak urobíte opak? Čo ak nasadíte presvedčivý úsmev a pôjdete sa s nimi rozprávať? Partner vás objíme, predstaví vás ako svoju priateľku a často zistíte, že sa rozprávajú o niečom úplne nevinnom, napríklad o jej svadbe so snúbencom. Táto pozitívna skúsenosť oslabí žiarlivé myšlienky a posilní váš rozum v boji proti nezmyselným emóciám.
10. Zverte sa.
Ak máte niekoho, komu môžete dôverovať, zverte sa mu so svojím podozrením. Najmä pri žiarlivých predstavách nám môže niekto tretí poskytnúť rozumný pohľad. Možno bude mať aj skutočné dôkazy o partnerovej nevine.
Dajte si však pozor, komu sa zverujete. O svojej žiarlivosti by ste sa mali s partnerom rozprávať vy sama, nie aby sa o nej dozvedel od niekoho tretieho. A tiež si dôkladne premyslite, či vaša najlepšia kamarátka netrpí rovnakou žiarlivosťou, a zvážte aj to, aký vzťah má ona s vaším partnerom. Ak nemáte nikoho vhodného, je lepšie obrátiť sa na psychológa alebo poradňu, ako sa zveriť nesprávnej osobe. Kde nájdete pomoc zadarmo, opisujeme nižšie.
Čo robiť vo chvíli, keď vás prepadne žiarlivosť
Tipy vyššie pomáhajú dlhodobo. Keď však žiarlivosť príde naplno, napríklad vo chvíli, keď partner večer neodpovedá, potrebujete najmä neurobiť nič unáhlene. Správu plnú výčitiek alebo pohľad do jeho telefónu potom ťažko vrátite späť.
- Pomenujte, čo sa deje. Povedzte si v duchu „Teraz žiarlim.“ Pocit tým nezmizne, ale prestane vás ťahať bez toho, aby ste si to všimli.
- Odložte telefón. Neodpisujte, nevolajte opakovane a nehľadajte na sociálnych sieťach. Počkajte, kým prvá vlna emócie zoslabne.
- Spomaľte dych. Pomôcť môžu dychové cvičenia na upokojenie, stačí pár minút.
- Oddeľte fakty od domnienok. Napíšte si na jednu stranu, čo viete isto, a na druhú, čo si domýšľate.
- Zapíšte si najhoršiu obavu. A k nej, aká je pravdepodobná a čo by ste robili, keby sa naozaj splnila.
- Rozhodnite sa, či a kedy sa o tom porozprávate. Najlepšie až v pokoji, nie vo chvíli, keď vás žiarlivosť zviera najviac.
Posledné dva kroky vychádzajú z odporúčania Cleveland Clinic, ktorá v článku so psychologičkou Chivonnou Childsovou radí zapisovať si najväčšie obavy a pýtať sa, aké pravdepodobné je to najhoršie a čo by ste v takom prípade urobili. Na papieri často vyzerajú menšie ako v hlave.
Keď žiarlivosť odznie, neberte ako prehru, že prišla. Skôr si všimnite, čo ju spustilo. Ak sa rovnaká situácia opakuje, máte konkrétnu tému na rozhovor s partnerom alebo na prácu na sebe.
Ako sa o žiarlivosti rozprávať s partnerom
„Dôveru môže vytvoriť komunikácia, nie detektívna práca,“ hovorí Susan Albersová. Rozhovor však funguje, len keď nepôsobí ako výsluch. Hovorte o tom, čo cítite vy, nie o tom, čo robí zle on. Vyberte si chvíľu, keď ste obaja v pokoji, nie neskorý večer po hádke. Pomôcť môžu napríklad tieto vety.
- „Keď si včera písal do noci s kolegyňou, cítila som sa odstrčená. Viem, že je to hlavne môj pocit, ale chcem ti o ňom povedať.“
- „Nechcem ťa kontrolovať. Skôr potrebujem počuť, ako to vidíš ty.“
- „Pomohlo by mi, keby si dal vedieť, keď sa zdržíš. Potom nemám dôvod si nič domýšľať.“
- „Keď sa ozve tvoja bývalá, znervózniem. Môžeme sa dohodnúť, ako to budeme robiť, aby to bolo v pohode pre oboch?“
Naopak, nepomáhajú otázky typu „S kým zase píšeš?“, „Ukáž mi telefón“ alebo „Prečo si sa na ňu tak usmieval?“. Partner sa začne brániť a z rozhovoru je hádka. Viac o tom, ako sa spolu rozprávať bez výčitiek, nájdete v článku prečo je dôležitá komunikácia medzi partnermi.
Všímajte si tiež, ako partner zareaguje. Podľa Albersovej veľa napovie, či je ochotný hovoriť a vašej žiarlivosti porozumieť, alebo na ňu reaguje podráždene, zahanbuje vás či obviňuje. Ako budovať dôveru postupne, opisuje článok ako vybudovať dôveru vo vzťahu.
Žiarlivosť na bývalých partnerov a na sociálne siete
Partnerova minulosť
Niekoho netrápi, čo partner robí teraz, ale s kým bol predtým. Cleveland Clinic to nazýva retroaktívna žiarlivosť a opisuje ju ako nezdravé upínanie sa na partnerovu milostnú minulosť. Patrí k nej opakované vypytovanie sa na bývalé vzťahy, vyhľadávanie bývalých partnerov na sociálnych sieťach a úzkosť vždy, keď sa o minulosti hovorí.
„Ste s týmto človekom teraz. Ste tá, s ktorou chce byť,“ hovorí Childsová. Odporúča sústrediť sa na prítomnosť a na spoločné zážitky, pretože vďaka nim minulosť časom stráca váhu. Ak má partner s bývalou partnerkou deti alebo spoločných priateľov, kontakt je normálny. Dohodnite sa skôr na tom, čo vyhovuje vám obom, než na zákazoch.
Sociálne siete
Ukazuje to aj výskum. Výskumníci Amy Muiseová, Emily Christofidesová a Serge Desmarais z kanadskej University of Guelph zverejnili v roku 2009 v časopise CyberPsychology & Behavior dotazníkový prieskum medzi 308 vysokoškolákmi. Kto trávil na Facebooku viac času, uvádzal aj viac žiarlivosti spojenej s Facebookom, a to aj po zohľadnení osobnosti a vzťahu.
Autori to vysvetľujú slučkou. Facebook často ukazuje nejednoznačné informácie o partnerovi a tie vedú k ďalšiemu prehľadávaniu. „Žiarlivosť vedie k častejšiemu sledovaniu partnerovho profilu na Facebooku, a tým k ďalším informáciám, ktoré žiarlivosť vyvolávajú,“ povedala Christofidesová podľa kanadskej stanice CBC.
Desmarais, ktorý na výskum dohliadal, k tomu podľa CBC dodal, že ľudia vo vzťahu predtým väčšinou neboli vystavení každodennému skúmaniu svojich kontaktov zo strany partnera. „Pre niektorých je to však nová realita,“ povedal. Štúdia sa týkala mladých ľudí a Facebooku, podľa nás sa však rovnaká slučka ľahko roztočí aj na Instagrame. Viac v článku o vplyve sociálnych sietí na psychiku.
Keď žiarli partner a kedy už ide o kontrolu
Žiarliť môže aj partner. Ak o tom dokáže hovoriť a nič vám nezakazuje, ide o bežnú emóciu, s ktorou pracuje on a vy ho môžete podporiť. Iná situácia nastáva, keď žiarlivosť slúži ako dôvod, prečo vás strážiť. Za partnerovu žiarlivosť nemôžete a vyriešiť ju zaňho nedokážete.
Britská NHS zaraďuje medzi znaky citového týrania, keď vám partner sleduje profily na sociálnych sieťach, zisťuje polohu cez GPS, odreže vás od rodiny a priateľov, určuje, s kým sa stretávate, alebo vás obviňuje z flirtovania a nevery. Podľa NHS ide pri týraní vždy o moc a kontrolu nad vami. V praxi to môže vyzerať takto.
- Kontroluje vám telefón a správy.
- Sleduje vašu polohu, napríklad cez zdieľanie v telefóne.
- Zakazuje vám priateľov, kamarátky alebo rodinu, prípadne vám robí scény, keď sa s nimi stretnete.
- Obviňuje vás z nevery bez dôvodu a čaká, že budete stále dokazovať opak.
Žiarlivosť, ktorá prechádza do kontroly, je varovný signál násilia. Podľa NHS je takáto kontrola už sama osebe formou týrania, aj keď vás partner nikdy neudrel. Kontrolu nevyriešite tým, že mu dáte heslo alebo sa budete viac snažiť. Kontrola a výčitky môžu ísť ruka v ruke s ďalšími druhmi manipulácie vo vzťahu.
Ak sa partnera bojíte, zavolajte na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (v Česku: ROSA 116 016). Funguje nonstop, zadarmo a anonymne. Pomoc ponúkajú aj organizácie, ktoré podporujú všetky obete trestných činov (v Česku: Bílý kruh bezpečí 116 006). Volajte ideálne z telefónu, ku ktorému partner nemá prístup. Ak partner váš telefón kontroluje, vymažte po hovore záznam z histórie hovorov aj prehliadača alebo volajte od kamarátky či z práce. Pri bezprostrednom ohrození volajte 158 alebo 112.
Párová terapia sa v takejto situácii ako prvý krok nehodí, pretože partner môže vašu otvorenosť použiť proti vám. Bezpečnejšie je začať pri linke pomoci alebo v intervenčnom centre, kde vám poradia aj s plánom, ako ďalej.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Odbornú pomoc sa oplatí vyhľadať, keď žiarlivosť neodchádza, zaberá vám veľkú časť dňa, kontrolujete partnera alebo kvôli nej trpí vzťah. Cleveland Clinic v takom prípade odporúča porozprávať sa s párovým poradcom alebo terapeutom. Nejde o zlyhanie, ale o starostlivosť o seba aj o vzťah.
Pri žiarlivosti, ktorá sa točí v kruhu rovnakých myšlienok, môže pomôcť kognitívno-behaviorálna terapia. „KBT dobre funguje na zmenu toho, ako premýšľate a ako sa správate,“ hovorí Childsová. Ako taká návšteva prebieha, nájdete v článku kedy navštíviť psychológa a čo vás u neho čaká.
Liek, ktorý by žiarlivosť odstránil, neexistuje. Ak za ňou stojí úzkosť alebo obsedantno-kompulzívna porucha, o liečbe vrátane prípadných liekov rozhodne psychiater po vyšetrení. Lieky nikdy neužívajte bez predpisu, napríklad od známych.
Pomoc nemusí stáť peniaze. V Česku poskytujú registrované manželské a rodinné poradne odborné sociálne poradenstvo bez úhrady (podľa českého zákona č. 108/2006 Sb. o sociálnych službách, § 37 a § 72). Na Slovensku sa na podmienky a prípadné poplatky opýtajte priamo v poradni. Poradňu nájdete podľa svojho mesta alebo kraja. Chodiť môžete sama alebo s partnerom.
Niekedy sa hovorí o chorobnej žiarlivosti. Či ide o niečo také, posúdi iba odborník po vyšetrení, nie článok ani partner. Ak vás myšlienky na neveru prenasledujú celé dni a nedokážete ich zastaviť, obráťte sa na psychológa alebo psychiatra. Viac o tom, čo zahŕňa psychoterapia, nájdete v samostatnom článku.
Záverečný tip
Dôležitou radou zostáva práca na vlastnom sebavedomí. Kto si verí, zvláda žiarlivosť zvyčajne ľahšie. Vie totiž, že má pre svojho partnera hodnotu.
Každý vzťah je o dôvere. Ale komu máte dôverovať? Predovšetkým sama sebe.
